asti 300 pretekárov z 26 krajín spolu deväť medailí. Celková bilancia znela - štyri zlaté medaily, tri strieborné a dve bronzové. Slovensko sa s touto medailovou zbierkou stalo treťou najúspešnejšou krajinou šampionátu. O tento pekný úspech sa pričinila aj Prievidžanka Dušana Čierna. Spolu s Barborou Buchtovou a Lindou Malíkovou sa stala vicemajsterkou Európy v súťaži ženských KATA družstiev. Veľmi blízko mala aj k ďalšiemu cennému kovu. Medzi jednotlivkyňami postúpila z eliminácii do štvorčlenného finále, kde však napokon obsadila nepopulárne štvrté miesto. Medailová zbierka členky KK Prievidza FKŠ z vrcholných podujatí sa opäť rozrástla. Momentálne má Čierna už šesť cenných kovov zo svetových či európskych šampionátov. Prvú medailu si doviezla z majstrovstiev Európy v Bielorusku, kde skončila v roku 2002 druhá v KATA družstiev dorastu. O dva roky neskôr na majstrovstvách Európy juniorov v Rakúsku skončila druhá v Kata družstiev a na majstrovstvách sveta juniorov v Nemecku vyhrala kategóriu Kata družstiev a tretia bola medzi jednotlivkyňami. Na sklonku uplynulého roka zabodovala v talianskom Viareggiu, keď skončila druhá v Kata žien – Goju ryu. A teraz v Bratislave pridala ďalšie striebro. Po návrate do Prievidze sme jej položili niekoľko otázok.
* Dušana, ako si spokojná s dosiahnutými výsledkami?
Som veľmi spokojná vzhľadom na to, že som pre školské povinnosti nemala natrénované toľko, koľko by som potrebovala. Viac som v možný úspech verila v súťaži družstiev, kde sa nám zvyklo s Malíkovou a Buchtovou dariť, s účasťou vo finále jednotlivkýň som veľmi nerátala.
* Poďme k súťaži jednotlivkýň. Ako to celé prebiehalo?
Začínalo sa elimináciami. Bola tam pomerne silná konkurencia, približne 20 pretekárok. Podarilo sa mi „predbehnúť“ silné Rusky a Ukrajinky a do štvorčlenného finále som sa kvalifikovala zo štvrtého miesta...
* Postup do finále určite potešil. No zostala si v ňom napokon jediná bez medaily, to musí mrzieť...
To áno.. Na jednej strane je štvrtá priečka veľmi dobré umiestenie, no trošku škrie, že keď som už mala možnosť získať medailu, zostala som bez nej... Bolo to teraz dosť vyrovnané. Na posledných majstrovstvách sveta som Malíkovú i Buchtovú porazila, teraz mi to vrátili, keď Buchtová vyhrala a Malíková skončila tretia. Druhé miesto získala reprezentantka Ruska. Osobne si myslím, že nebola až taká dobrá, počas cvičenia spravila viac chýb, no zrejme nemohli Slovenky obsadiť všetky miesta na stupni víťazov...
* V súťaži družstiev si si to aspoň čiastočne striebornou medailou vynahradila. Rodil sa jej zisk ťažko?
Bolo to náročnejšie ako na predchádzajúcich šampionátoch WKC, pretože tentoraz boli spojené tri štýly SHOTO KAN, SHITO-RYU a naše GUJU RYU. Z eliminácií sme postúpili z prvého miesta a boli sme tak blízko k titulu majsteriek Európy. Vo finále sme však doplatili na to, že sme nemali v porote ani jedného slovenského rozhodcu a ani jedného GOJU-RYU rozhodcu... Predbehli nás Talianky za dosť kurióznych okolností, keď nám dvaja talianski rozhodcovia dali oveľa nižšie známky ako ostatní... Pretekárky Talianska tak vyhrali tesne o dve desatiny... Náš tréner Klementis následne išiel za hlavným rozhodcom s tým, ako je to možné, že tam nebol ani jeden rozhodca GOJU-RYU a ani jeden Slovák. Nič sa však už nevyriešilo, akurát hlavný rozhodca odstúpil z funkcie. Nám to však nebolo nič platné...
* Bola si už na viacerých vrcholných podujatiach, môžeš teda porovnávať. Ako zvládli Slováci po organizačnej stránke toto významné podujatie?
Myslím si, že veľmi dobre. Bola som už po organizačnej stránke aj na horších podujatiach. Akurát mi trochu vadil posun programu. V sobotu malo byť finále už o šiestej, no program sa posunul o tri hodiny. Dokonca som tam pri čakaní na finále aj zaspala... O deviatej som už bola „tvrdá“, no znevýhodnené boli aj ostatné pretekárky...
* Na akom vrcholnom podujatí ťa uvidíme najbližšie?
V novembri na majstrovstvách sveta juniorov v Nemecku. Stále môžem štartovať v juniorskej kategórii a tak verím, že budem v nominácii Slovenska. Všetky medailistky, ktoré teraz skončili predo mnou sú staršie, už pod juniorskú kategóriu nespadajú. Šanca na zisk medaily tak bude celkom solídna. Musím však byť lepšie pripravená. Mám pred sebou ešte tri skúšky na škole a potom sa začnem viac venovať tréningom, určite mi pomôže aj tradičné týždenné letné reprezentačné sústredenie v Mošovciach. Branislav BUCÁK
