O štyri mesiace v dôsledku transformácie rezortu obrany táto základňa zanikne. „Po prvýkrát sa brány Vojenského útvaru v Novákoch otvorili deťom v deň ich sviatku pred ôsmimi rokmi. Prišlo ich zopár, jedna trieda. Tohtoročné oslavy sme museli naplánovať pre veľký záujem na dva dni. Prídu k nám deti z dvanástich škôl regiónu, celkom by ich malo byť asi 740, spolu so štyridsiatimi pedagógmi. Keďže sa táto základňa bude rušiť, predpokladáme, že podobné aktivity pre deti sa už nebudú organizovať,“ informoval nás Roman Mikula, ktorý je hlavným gestorom tohto podujatia.
Vojaci pripravili pre deti zaujímavý program. Videli pyrotechnickú ukážku, ohňostroj, dymovnice, s obdivom sledovali ako psy poslúchajú svojich psovodov, prekvapila ich informácia, že takýto psík počas služby nabehá dvadsať kilometrov. Štvornohých krásavcov aj poľutovali, veď dostávajú žrať len raz za deň a to uprostred noci, tí odvážnejší Apača či Sonyho aj pohladkali, skúsili, či budú aj ich poslúchať. Pokiaľ sa deti hrali na malých hasičov a obzerali si vojenskú techniku, Roman Mikula sa rozvravel o výcviku pyrotechnikov v Novákoch, o možnostiach, že sa stanú výcvikovým strediskom i v rámci NATO. „Ak sa vlády dohodnú, budeme učiť pyrotechnikov pre Francúzsko, Španielsko, či učiť odmínovávať Iránčanov,“ povedal. Potom však upriamil našu pozornosť na najväčšiu atrakciu – pyrotechnický robot Defender. Je to nové zariadenie v Ozbrojených silách SR, pochváliť sa ním môžu ešte v Kanade. Roboty sa používajú pri likvidácii alebo deaktivácii nástražného výbušného systému a tzv. špinavých bômb, sú diaľkovo riadené, dokážu „chodiť“ po schodoch, zdolávať prekážky, vliezť do autobusu. To však Roman Mikula nemal deťom povedať. Hneď chceli preveriť pravdivosť týchto tvrdení. Veď autobus stál opodiaľ. Uspokojiť sa však museli s tým, keď im šikovný robot (mimochodom pýtali sa, či vie aj rozprávať) „ukradol“ dáždnik, či šiltovku v hlavy. Robot Dafender sa stal skutočne miláčikom detí. Aj keď ich autobusy viezli domov, o ničom inom nevraveli. Fantázia im pracovala na plné obrátky, nečudo, veď veľa z nich videlo film Číslo päť žije... Keď vyrastú, možno sa im podarí skonštruovať robota, ktorý bude nielen ľuďom pomáhať, ale s nimi aj komunikovať.
Dva dni patrili vo Vojenskom útvare v Novákoch deťom. I keď možno naposledy, nebolo nikde cítiť smútok ani nostalgiu. Život v armáde, dnes už profesionálnej, je taký.
