Udeľovanie cien Bieleho srdca má svoju históriu od existencie Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov, v ktorej boli sestry združené ešte pred vznikom Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Je to prestížne čestné vyznamenanie, ktorým Komora vyjadruje uznanie svojim členkám na návrh rád jednotlivých regionálnych komôr.
Udeľuje v troch kategóriách – sestra a pôrodná asistentka v praxi, pedagóg a manažér. Tohtoročné celoslovenské udeľovanie Bieleho srdca sa uskutočnilo minulý týždeň v Bojniciach a záštitu nad ním prebrala prvá dáma Slovenska Silvia Gašparovičová. Medzi štyridsiatimi ocenenými zaznelo aj jedno meno z hornej Nitry. V kategórii sestra v praxi Biele srdce získala Zdenka Gurská. Túto výnimočnú ženu som chcela spoznať priamo tam, kde jej práca pomáha pacientom. Preto som čerstvú držiteľku ocenenia navštívila na jej pracovisku v bojnickej nemocnici.
Sestrička Gurská prišla po mňa k zamknutým dverám mužského psychiatrického oddelenia. Vošli sme dnu a prešli na koniec dlhej chodby. Pozvala ma do svojho kráľovstva. Malá miestnosť s niekoľkými stoličkami a písacím stolom. Tu pracuje ako terapeutka so skupinami ľudí, ktorí sa ocitli na psychiatrii vďaka svojej závislosti či už alkoholovej, drogovej alebo gamblerskej. Pripravuje ich na špecializovanú liečbu v liečebniach závislostí.
Všimla som si, že na stole leží niekoľko zošitov. Práve nimi začína Zdenka Gurská pracovný deň. „Sú to denníky,“ vysvetľuje a hneď pokračuje: „Pacienti dostanú na každom sedení konkrétnu úlohu, tá ich núti uvažovať o tom, akým spôsobom žili, čo robili nesprávne a čo by mali zmeniť, aby dokázali v budúcnosti abstinovať. Svoje myšlienky píšu do denníkov, aj to mi pomáha o nich veľa zistiť. No kým začnú písať viac o sebe, chvíľu to trvá.“ Po denníkoch prídu na rad ich autori. O pol deviatej sa stretnú na skupinovej terapii. Avšak predtým, ako zasadli v ten deň na prázdne stoličky, Zdenka Gurská mi porozprávala o svojom životnom poslaní: „Mojím prianím bolo stať sa zdravotnou sestrou. Najskôr som pracovala v pôrodnici a neskôr v detských jasliach. Postupne sa však jasle rušili a jediná možnosť bola nastúpiť do protialkoholickej poradne. Urobila som si špecializáciu pre liečbu drogových závislostí a špecializáciu ako psychiatrická sestra. Dnes už viac ako pätnásť rokov robím na psychiatrickom oddelení. Nebol to môj sen a určite by som radšej robila s deťmi, ale keď túto prácu robíte riadne, tiež vás chytí za srdce.“ Pri otázke, či si spomína na nejaký prípad, ktorý sa jej najhlbšie vryl do pamäti, zalesknú sa v jej očiach slzy. Dojatá potichu spomína a jednoducho odpovie: „Smrť. Smrť každého mladého človeka. Tu na psychiatrii sa nezomiera, ale keď sa pacient vráti k závislosti. Najmä mladí feťáci majú život pred sebou a oni zomrú. Do roka sú aj traja.“ Citlivej sestre ľudia prirastú k srdcu, napriek profesionalite sa tomu nedokáže ubrániť. Mnohí jej prácu však ohodnotia so slovami: „Ako môže robiť s takými ľuďmi, veď je to spodina.“ Neuvedomujú si, že závislosť je choroba. Ťažká choroba. „V každom aj závislom človeku je kus dobrého. Práve o to ide, aby som ho naviedla na hľadanie toho dobrého v sebe. Snažím sa motivovať k abstinencii. No presvedčiť závislého, že život bez alkoholu je krásny, nie je vôbec jednoduché. Na psychiatrické oddelenie ročne príde približne stodvadsať závislých, no len 40 percent z liečených dokáže abstinovať. Nie každému sa dá pomôcť a to najmä vtedy, keď si nechce dať pomôcť. Dôležité je pokúsiť sa o to,“ vyslovuje presvedčivo Z. Gurská. Jemné žieňa má u pacientov autoritu. Vydobýja si ju nie silou či hrubosťou, ale prísnosťou, porozumením, empatiou a silou presvedčenia, že to, na čo ich navádza, je správne. Podstatným faktom je, že sama abstinuje a teda vie, čo od svojich zverencov žiada. „Veľakrát mi povedia, ako im môžem niečo hovoriť, keď som to neskúsila a kedykoľvek si môžem si dať pohárik alkoholu. Nechcem však od nich nemožné. Pred desiatimi rokmi som sa rozhodla, že ak ich chcem pochopiť, musím úplne abstinovať. Zo začiatku to nebolo jednoduché, pretože sme pijúca spoločnosť a je ťažké odmietnuť napríklad prípitok na oslave,“ hovorí sestra a zároveň vpúšťa do miestnosti ľudí čakajúcich na stretnutie skupinky. Do vnútra vchádza šesť mužov a dve ženy. Najbližšiu trištvrte hodinu strávi s nimi. Po terapii na ňu čakajú individuálne pohovory s novými pacientmi. V súkromí sa dozvie o človeku viac. Neskôr sa s ďalšími kolegami i pacientmi zúčastní na zasadnutí spolusprávy, ktorá plánuje program na druhý deň. Poobede zvyčajne plní administratívne povinnosti, musí doplniť chorobopisy pacientov. Čaká na ňu ešte veľa práce a ja sa s ňou musím rozlúčiť, no nedá mi, aby som sa nespýtala, čo pre ňu významné ocenenie znamená:. „Veľmi ma potešilo, ale myslím si, že by si ho zaslúžila každá jedna sestra. Pre mňa je najväčšou odmenou a ocenením, keď idem medzi spolkárov (spolok abstinentov; poz. red.) a vidím, že ich život v abstinencii je pekný a plnohodnotný,“ končí stretnutie Zdenka Gurská, jediná sestra z nášho regiónu, ktorá v tomto roku získala Biele srdce. Miriam KŇAZEOVÁ
Sestra Zdenka Gurská očami druhých
„V prvom rade je to stopercentný človek, ktorý vie čo robí a je naozajstný profesionál. Ona mi ako prvá podala na ceste k abstinencii pomocnú ruku. Doteraz spolupracujeme v Klube abstinujúcich priateľov v Prievidzi a v Provitale. Keby sme mali okolo seba viac takých ľudí ako je ona, bolo by to šťastie.“ Marián Daubner, riaditeľ Provitalu a abstinujúci alkoholik.
„My sme to tušili, že ona dostane to ocenenie. Robí svoju prácu dlhé roky a robí ju srdiečkom. Nepáči sa mi na nej, že na pacientov tlačí, ale to je na druhej strane nutné. Uživila by sa aj ako lektor, pretože je vo svojej profesii veľmi dobrá.“ pacient závislý na alkohole.
„Dokáže človeku ukázať cestu, ale je otázne, či ju aj chce človek prijať. Niekedy ma naštve, keď mi núti svoj názor a ja to vyslovene nechcem prijať. Na druhej strane rád chodím na jej skupinky.“ pacient závislý na alkohole, drogách a hracích automatoch.
„Pani Gurská je vytrvalá, pracovitá, systematická, húževnatá, sama je iniciatívna v hľadaní nových prístupov a pohľadov na liečbu závislostí. Dokáže pacientov v skupinkách motivovať, vedie ich k tomu, ako abstinovať, pričom hľadá individuálne cesty. Práve jej práca u nás odštartovala systematickosť v liečbe závislostí na alkohole. Dodnes je základom celého tohto systému.“ primár psychiatrického oddelenia bojnickej nemocnice Vladimír Garaj.
