Na treťom kole extraligy voľnoštýliarov však opäť zápasil za ZK Baník Prievidza.
„Koketoval som s myšlienkou skončiť so zápasením, najmä pre pracovnú vyťaženosť. Nestíhal som pre ňu trénovať v takom množstve, ako by si to vyžadoval šport na vrcholovej úrovni. No nedalo mi to, bez zápasenia by som dlho nevydržal. Tento šport mám veľmi rád, navyše, je tu v Prievidzi aj výborný kolektív chalanov, ktorý sa nedá len tak opustiť. Momentálne sa opäť snažím čo najviac trénovať, aby som bol čo v najväčšej miere platným členom prievidzského družstva,“ objasňuje J. Bahníček. V Snine aj bol platným členom svojho tímu, postaral sa o zisk bodu v zápase s Košicami, keď zdolal Stoklasa. Blízko mal aj k ďalšej výhre v zápase Prievidze so Sninou, kde nastúpil proti Handrovi. Prehral za kurióznych okolností.
„Prvú tretinu som vyhral 1:0 a v druhej som viedol rovnako 1:0 a a robil som na súpera hmat cez lopatky s pretočením na jeho lopatky, po ktorom rozhodca ukončil zápas. Myslel som si, že som vyhral, až kým nezdvihol ruku môjmu súperovi. Zostal som, a nielen ja, zarazený a nemilo prekvapený. Aj ja mám rozhodcovský kurz a viem, že aby rozhodca ukončil zápas na lopatky, musí byť zápasník minimálne tri sekundy na lopatkách. Pri spomínanom hmate som bol na lopatkách maximálne sekundu... Na zmenu verdiktu u rozhodcov nám chýbal kamerový dôkaz. Žiaľ, prejavil sa istý druh solidarity medzi východniarmi, kedy košickí rozhodcovia dopomohli k víťazstvu sninskému borcovi. Zaujímavosťou bolo, že pred zápasom mi sninský tréner ponúkol za prehru istú finančnú hodnotu. Nepochodil síce, no Sninčan dosiahol víťazstvo i tak...“
