Peťo spoznal ľudskú krutosť

Prievidzské námestie je plné ľudí. Priamo pred pódiom, na ktorom hrá hudba, postáva mentálne postihnutý muž či skôr chlapec. Vidieť ho z diaľky. Veľká ryšavá hlava je neprehliadnuteľná.


Pospevuje si spolu s účinkujúcimi a keď zaškrípe mikrofón, chytí sa za uši. Pozná ho skoro každý. Hoci ľudia veľa o ňom nevedia, poznajú ho, je to Peťo. Nemôže chýbať na žiadnom spoločenskom podujatí. Kam však ide po ňom, tuší len málokto. Vracia sa do svojho domova k milujúcim rodičom.

S tridsaťtriročným Peťom Buchcárom a jeho matkou Máriou Buchcárovou som sa stretla v dielňach centra sociálnej pomoci Domino na Nábreží svätého Cyrila a Metoda v prievidzi. Príjemná a citlivá žena, ktorá prijala svoj osud sa rozhovorila o smutnom príbehu plnom nádeje a viery. Keď sa jej narodil syn mala doma už tri dcérky a manžela, ktorý bol rok po ťažkom úraze. Pri autonehode prišiel o nohu. „Bolo to nesmierne ťažké. Pritom Peter nemal vrodené mentálne postihnutie. Komplikácie nastali pri pôrode. Najskôr lekári určili diagnózu hydrocefalus (ide o poruchu medzi tvorbou a vstrebávaním mozgovomiechového moku, poz. red.). Skonštatovali, že sa prvého roka nedožije. Prvých päť mesiacov života prežil v bojnickej nemocnici. Potom sme sa dostali na vyšetrenie do Bratislavy. Tam sa ma opýtali, prečo sme s ním neprišli skôr, že chlapec mohol byť zdravý. Vysvetlili mi, že nemá hydrocefalus, ale na vine bola prasknutá cievka v hlave, krvácajúca dovnútra. Vtedy som sa dozvedela, že stačilo krv vytiahnuť von. Bohužiaľ, bol neskoro, za ten čas sa mozog poškodil,“ spomína si na udalosti spred tridsiatich troch rokov M. Buchcárová. Odborníci predpokladali, že Peťo nebude chodiť. Lepšie bol na tom rečovo. Džavotal rovnako ako ostatné deti. Naučil sa hovoriť aj niekoľko slov, no potom dostal infekčnú chorobu, sprevádzanú vysokými horúčkami. Vtedy sa vývoj reči zabrzdil. Peťo sa domov dostal až ako desaťmesačný. Mama sa naučila ako treba s chlapčekom cvičiť, aby sa mu pohyblivosť zlepšovala. „Na začiatku bol ako handrová bábika, no cvičenie začalo zaberať. Všimla som si, že veľmi dobre reaguje na hudbu. Ešte sám poriadne nesedel, tak som ho obložila vankúšmi. Kým som robila domáce práce, pustila som platňu. Vtom som si všimla, že Peťko na muziku reaguje. Zapieral sa nôžkami do rytmu. Odvtedy som mu púšťala všetko možné, cez dychovku až po vážnu hudbu. Za dva mesiace už stál na nohách. Potom, keď počul nejakú hudbu z rádia už vedel povedať: ,Máme,´ to znamenalo, že platňu s takou piesňou máme doma. Muzika ho drží doteraz,“ prezrádza M. Buchcárová. Rodičia i sestry brali Peťa ako zdravého. Ľúbilo ho. O to ťažšie znášali ľudskú zlobu a bezcitnosť. „Najhoršie bolo pre mňa, keď mu ako dieťaťu ubližovali. Najotrasnejší zážitok sa stal, keď mal približne sedem rokov. Vrátil sa domov a ledva chodil. Šnúrky v topánkach mal úplne stiahnuté, zaviazané na uzol a na koncoch odrezané, aby sa nedali rozviazať. Topánočky mal plné ostrých kameňov. Vtedy mi to bolo neskutočne ľúto. Inokedy prišiel domov a vetrovočku mal na chrbátiku poprepaľovanú od cigariet. Alebo si pamätám, ako mu niekto ruky namočil do farby po zápästia. Nemohli sme ho doumývať,“ so slzami v očiach vyratáva krutosti Peťova matka.

Verdikt -NEVZDELÁVATEĽNÝ
Blížil sa školský vek. Peťo musel absolvovať psychologické testy, ktoré mali ukázať ako ďalej. „Na vyšetrenie sme išli do Banskej Bystrici. Bola to pre neho dosť dlhá cesta. Do ambulancie vchádzal unavený. Vo vnútri sedel pol hodinu a psychologička vyšetrenie uzavrela s tým, že Peťko je nevzdelávateľný,“ povzdychla si M. Buchcárová. Rodine vtedy nezostávalo nič iné, len sa s týmto verdiktom zmieriť. Dnes by bolo všetko iné, potvrdila to aj Iveta Lauková, vedúca výchovy a sociálnej práce z Centra sociálnej pomoci Domino v Prievidzi: „V súčasnosti by Peťo určite nebol klasifikovaný ako nevzdelávateľný. Pojmy vzdelávateľný a nevzdelávateľný sa neuvádzajú, lebo deti, nech sú akékoľvek sa neustále učia. Ak sa naučia čo len reagovať na určitý podnet, je to úspech vo vzdelávaní. To, do akej miery sa dokážu učiť, určia ich schopnosti. V Domine sa teraz všetky deti vzdelávajú. Najviac postihnuté sa učia dve hodiny týždenne, prostredníctvom prievidzskej špeciálnej školy. Pokiaľ by sa takto v detstve pristupovalo aj k Peťovi, bol by sa zrejme dnes vedel podpísať.“ V tom čase Peťo ale do školy nastúpiť nemohol. „Snažila som sa ho doma učiť, ale nemalo to výrazný úspech. On by bol veľmi rád chodil do školy. Vedľa nášho domu bola škôlka. Stále mám pred sebou obraz ako si Peťo zbalil do tašky leporelá a išiel si sadnúť na schodíky pred škôlku. Predstieral, že je v naozajstnej škole. Aj desiatu som mu urobila. Hrala som to s ním. Neskôr chodil do budovy školy na Sama Chalupku. Cez hodinu sedel na chodbe a pozeral si prinesenú knižku. Cez prestávku si odišiel sadnúť do parku. Doma sa tváril, že robí úlohy. Manžel zavolal dcéry, aby priniesli úlohy na kontrolu a do radu sa postavil aj Peťo,“ usmieva sa Mária a dodáva. „Dodnes sa učí nové veci a robí pokroky. Tak, ako sa tešia rodičia z najväčších úspechov svojich zdravých detí, my sa takto radujeme neustále.“

Počúvli Boží hlas
Čím bol Peťo starší, tým menej boli ľudia tolerantní. Pokiaľ sa v okolí niečo prihodilo, vždy za to mohol čudný chlapec. „Prišla pani, že rozbil na aute hmlovky, jednoducho ho tam ľudia videli, preto to spravil. V inom prípade zmizol detský kočík, opäť ho podľa ľudí ukradol Peťo, pritom on nikdy nedoniesol ani cudziu hračku z dvora. Hoci je postihnutý, v mnohých prípadoch si z neho môžu brať príklad aj zdraví,“ s istotou tvrdí M. Buchcárová a pokračuje: „Zazlievali nám, že ho púšťame samého von. Bol iný a ľudia to nedokázali akceptovať.“ Pod tlakom okolností rodičia umiestnili Peťa do ústavu. Mal dvanásť rokov, keď nastúpil do Oščadnice. Rodina ho navštevovala raz mesačne a domov chodil na sviatky a na prázdniny. Našiel si nových kamarátov a vyzeral spokojný, čo čiastočne najbližších utešovalo. Mária po rokoch nastúpila do práce. Pokoj však netrval dlho. Po dovŕšení osemnásteho roku ho preložili ho do ústavu v Tvrdošíne. S Peťom to začalo ísť dolu vodou. Počas návštev si príbuzní všimli, že nedokáže vyjsť po schodoch. Chodil po štvornožky. Začal sa pýtať domov. Vtedy už síce v Prievidzi fungovalo centrum sociálnej pomoci, no len pre deti do pätnástich rokov. Bol na tom veľmi zle. V noci nespával. Z liekov mal oslabené svalstvo, nevládal chodiť a to ho ničilo. „Túžila som, aby bol doma. Stále som sa pýtala, či nie je možné preložiť ho do Prievidze. Bol to pre mňa nedosiahnuteľný sen, mať syna tu a zároveň môcť chodiť do práce. Večer čo večer som sa za to modlila, ale do kostola sme nechodili. V roku 1991 som si povedala, že musím niečo pre pána Boha spraviť a potom môžem niečo čakať. V jednu sobotu som sa rozhodla, že na druhý deň pôjdem do kostola. S manželom sme sa o takýchto veciach vôbec nebavili. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi povedal, že v nedeľu chce ísť do kostola. Išli sme i na spoveď. V stredu sme sa vyspovedali a vo štvrtok zazvonil telefón. Z Domina sa zaujímali, či máme ešte záujem preložiť Peťka do Prievidze. Okamžite sme pre neho išli na Oravu a 21. októbra 1991 sa vrátil natrvalo do Prievidze,“ hovorí Peťova matka, pre ktorú boli tieto udalosti zlomové. Získala naspäť syna i vieru.

Domino – pomoc v pravej chvíli
Po šiestich rokoch v ústavoch nastúpil Peter Buchcár do Centra sociálnej pomoci Domino v Prievidzi najskôr na týždenný pobyt, potom na denný. Odkedy je jeho matka na dôchodku trávi v centre štyri hodiny denne. „Keď sa Peťo vrátil z Tvrdošína, absolvoval potrebné lekárske prehliadky. Na základe vyjadrení odborníkov sme vysadili všetky lieky. V Domine sa mu začal venovať jeden z terapeutov. Cvičil s ním a výsledky rýchlo prichádzali. Za to som pracovníkom centra nesmierne vďačná. Ich zamestnanie je ich poslaním, čo vidieť na deťoch,“ vyslovuje pochvalné slová Mária Buchcárová. Peťo opäť získal pocit samostatnosti. Pomoc potrebuje len pri obliekaní a pri holení. Bez sprievodu sa môže pohybovať po meste, sám prichádza denne i do Domina. Bez problémov sa orientuje. Nie je nebezpečný ani pre seba ani pre druhých. Nebezpečenstvo skôr hrozí jemu, pretože zlých a bezohľadných ľudí sa stále nájde všade dosť. Bez nich by bol život Peťa Buchcára bezhranične šťastný.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 724
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 538
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 831
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 025
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 678
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 170
  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 801
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 552
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 389
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 837
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 383
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 352
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 159
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 430
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

V Handlovskej doline si uctili prácu učiteľov slávnostným galaprogramom a udelením mikroregionálnych cien Vynikajúci pedagóg a Top pedagóg.

Mesto Prievidza a obce handlovskej doliny pedagógom za ich prácu a aktivity nad rámec bežného vyučovania každoročne udeľujú uznania.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


V stredu 20. marca 2024 sa uskutočnil ďalší zo sérií kontrolných dní primátorky.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 801
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 552
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 389
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 837
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 383
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 352
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 159
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 430
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu