A predsa. Tak vzdialená krajina sa Handlovčanom priblížila na dotyk prostredníctvom štyroch ľudí.
V snahe pomôcť
Všetko sa začalo návratom tridsaťročného Mohammeda Azima Farkadiho do Afganistanu. V tejto krajine sa narodil, no kvôli vojne sa zhodou okolností ocitol najskôr v Rusku a potom na Slovensku, kde dodnes žije. V súčasnosti študuje na katedre žurnalistiky UK v Bratislave. Po mnohých rokoch sa rozhodol navštíviť svoj domov spolu s priateľkou, tiež novinárkou Janou Murínovou. Počas návštevy vytvorili zaujímavý obrazový materiál o tejto krajine, ktorý ponúkli Mediálnemu inštitútu. Tu práca mladých novinárov zaujala Zdena Cho. Azima a Janu zoznámil s ľuďmi z Tretej televízie v Handlovej. Podnetom bol projekt, ktorý v minulosti táto regionálna televízia podala na podporu srbskej televízii Kovačica. Hoci projekt pre Kovačicu neuspel, stal sa námetom pre Slovensko – afgánsku spoluprácu, konkrétne pre spoluprácu Handlovskej televízie so samosprávou Kunduz a televíziou v tomto meste. „Stretli sme sa s Azimom a Janou a myšlienka nás hneď nadchla. Projekt sme podali pred rokom na UNDP, čo je organizácia podporujúca krajiny tretieho sveta,“ hovorí Jozef Pavelka, konateľ handlovskej televízie. Tentokrát bola snaha ocenená úspechom a Tretia televízia získala na podporu televízie v Kunduze 2,7 mil. korún. „Kunduz sme si nevybrali náhodou. Nielenže sa nachádza na severe, odkiaľ pochádza aj Azim, ale je to mesto, kde je elektráreň. Celodenné zásobovanie mesta elektrinou je dôležitým faktom pre úspešnosť televízie a nie je samozrejmosťou ani pre samotný Kábul,“ upresňuje J. Pavelka.
Ľudia ako my, no z iného sveta
Projekt na podporu televízie v Kábule má tri fázy a troch projektových manažérov. Najskôr museli dvaja manažéri Jana s Azimom opäť vycestovať do Afganistanu. V Kunduze ich oficiálne prijal starosta mesta, s ktorým sa dohodli na vzájomnej spolupráci. Partnerom projektu s cieľom pomôcť tamojšej televízii sa stala samospráva Kunduz. „Zoznámili sme sa s riaditeľom televízie Aqbalom Ahmedom Fayazom a zisťovali sme, aké problémy televíziu trápi. Najväčšou nevýhodou bolo, že mali k dispozícii len zastaralú techniku. Strižňa bola v hroznom stave, používali staré videá, strihali analógovo. V takýchto podmienkach pracovali. Keď sme im povedali o projekte, boli nadšení,“ spomína si na prvý kontakt s vedením televízie v Kunduze Azim. Modernizácia technických zariadení sa stala základom celého projektu. Z projektových peňazí Handlovčania nakúpili techniku - digitálnu strižňu so softvérom, vysielacie a infotextové zariadenia. V druhej fáze projektu privítala Tretia televízia troch pracovníkov kunduzskej televízie na domácej pôde. Dvanásť dní mali riaditeľ, redaktor a kameraman z Afganistanu, aby prekonali nielen kultúrny šok, ale zároveň sa naučili pracovať na novej technike a pripravili zo svojej návštevy dokument. „Stretol som troch skvelých ľudí z úplne z iného sveta. Dá sa s nimi rozprávať o bežných veciach. Boli sme spolu dennodenne a snažili sme sa im ukázať ako sa u nás žije, zabáva, športuje, aké máme zvyky. Zobrali sme ich napríklad na reportáž do kostola. Vtedy boli v kostole po prvýkrát,“ opisuje prvé dojmy J. Pavelka a dodáva: „Po profesionálnej stránke sú to veľmi šikovní ľudia. Dva týždne sme ich školili na novej technike. Redaktor Wadood Wahidi sa naučil strihať za krátky čas. Ukázali sme mu, ako sa so softwérom pracuje a on s tým nemal žiadny problém. Pochopil to na prvýkrát.“
Skupinka afgánskych novinárov nikdy nebola za hranicami svojej rodnej krajiny. Návšteva Sloveska sa podľa ich slov stane nezabudnuteľným zážitkom. „Odkedy som prišiel na Slovensko som očarený. Mestá i príroda sú krásne. U vás je život úplne iný ako v Afganistane. Ženy u nás nemôžu chodiť s veľmi výstrihmi či krátkymi sukňami,“ hodnotí riaditeľ A. Fayaz. Redaktorovi W. Wahidi tiež nešetril chválou: „Celé Slovesnko je pekné a čo je najdôležitejšie, stretol som tu super ľudí. Odnášam si tie najkrajšie spomienky.“
Očakávanie i strach
Posledná fáza projektu končí návštevou tretieho projektového manažéra Jozefa Pavelku, šéfredaktorky Tretej Televízie Dany Reindlovej a technika Miroslava Majera v Kunduze. „Projekt počíta s tým, že techniku prevezieme do Afganitanu a tiež tam zriadime televízii zriadime internetovú kaviareň so siedmimi počítačmi, aby mali kontakt so svetom prostredníctvom internetu,“ komentuje ďalší postup tretí projetový manažér. Pred návštevou Afganistanu panuje medzi tromi Handlovčanmi očakávanie a možno i strach „Bojím sa cestovať do Afganistanu, ale na druhej strane sa na to teším. Neviem si celkom predstaviť, aká je tam situácia a sama pre seba si to možno zľahčujem. Ja som taký romantik, myslím si, že pokiaľ ja nikomu neublížim, ani mne sa nič nestane,“ vyznáva sa zo svojich pocitov známa redaktorka D. Reindlová. Podobne reaguje aj Jozef Pavelka: „Som zvedavý aký spôsob života žijú Afgánci, či je to naozaj taká nebezpečná krajina, ako ju opisujú médiá. Ale mám strach.“
