Olympiáda nie je len športovým podujatím, ale aj určitým športovým sviatkom a najvyššou métou mnohých športových snov. Atmosféru olympijských hier si mohol dosýta vychutnať aj Prievidžan Ján Gajda, bývalý mládežnícky tréner miestneho MŠHK.
* Prezraďte, akú funkciu ste vykonávali počas olympijských hier?
Na olympijských hrách som bol dobrovoľným pracovníkom. Bol som ľadárom, mal som na starosti prípravu tréningovej ľadovej plochy na štadióne Palazzo espozizione, na ktorej sa hrali ženské i mužské hokejové zápasy olympijského turnaja.
* Určite ste si ako hokejový tréner nenechali ujsť viaceré hokejové zápasy. Na ktorých ste boli priamym divákom?
Čo sa týka zápasov slovenskej reprezentácie, tie som si samozrejme nenechal ujsť. Videl som priamo všetky zápasy Slovenska v základnej skupine, aj nešťastné stretnutie proti Česku. Sledoval som však aj iné zápasy nielen na mužskom, ale aj na ženskom turnaji.
* V spomínanom zápase s Českou republikou viacerí doma pri televíznych obrazovkách infarktovali. Aké to bolo sledovať tento zápas v hľadisku?
Hrali sme katastrofálne. Boli sme akoby v kŕči, už pri rozcvičke to bolo vidieť, že nie sme v ideálnej pohode. Fíni, Holanďania, ale aj ďalší fandili našim hokejistom, no tí boli v tomto súboji akoby „drevení“, nedokázali výkonom nadviazať na predchádzajúce stretnutia. Napriek tomuto nešťastnému zápasu sme si hokejom spravili veľmi dobré meno. Mnohí Taliani si pred olympiádou mysleli, že hokej sa hrá len v USA a v Kanade. Mysleli si napríklad aj to, že Jágr je Kanaďan. Prekvapení boli aký hokej hrajú Rusi, Fíni, Švédi, či my na Slovensku, ktorí máme len päť miliónov obyvateľov. Po zápasoch v skupinách všetci hovorili, že finále bude Slovensko – Rusko, no napokon realita bola úplne iná...
* S ktorými slovenskými športovcami ste sa mali možnosť priamo sa aj porozprávať?
S niektorými hokejistami, ktorých poznám už dlhšiu dobu, ako napríklad s Jozefom Stümpelom, Jánom Lašákom i mladým Petrom Budajom. Čas sme si našli na rozhovor aj s trénerom Hossom, ktorého rovnako poznám už dlhšie.
* Mali ste voľný vstup aj na iné športoviská?
Nie, voľný vstup sa týkal len všetkých hál, kde sa hral hokej.
* Boli ste sa napriek tomu pozrieť aj na iných našich športovcov?
Nie, nebol, i keď som sa veľmi chcel ísť pozrieť na slovenských sánkarov, najmä na Waltera Marxa, s ktorého otcom sa dobre poznám. Na návštevu iných športovísk som napokon ani nemal toľko voľného času. Práca ľadára mi zaberala dosť času, navyše som do Turína dochádzal z Pinerola, kde bývam. Toto mestečko je vzdialené od hlavného dejiska olympijských hier približne 35 km. Výkony našich ostatných našich športovcov som však pozorne sledoval v televízii.
* Čo vám najviac utkvie v pamäti pri spomienke na olympijské hry?
Najväčší dojem na mňa urobila okamžité zmena Turína. Mesto, výzdoba, atmosféra i správanie ľudí sa zmenilo o 180 percent. Celý systém fungovania mesta bol podriadený olympijským hrám, pomaly nič iné tam nefungovalo, ľudia boli veľmi ochotní, srdeční. V meste vyrástol nový rýchlokorčuliarsky ovál, vybudovali či zrekonštruovali sa tri zimné štadióny. Proste celé mesto dostalo nový šat. Veľmi mi utkvie v pamäti vôbec celá moja účasť na olympijských hrách, je to splnením môjho veľkého sna. Keď som pred siedmimi rokmi išiel do Talianska, tak som si v duchu hovoril, že by bolo veľmi pekné, keby som na nej mohol participovať a napokon sa mi to aj podarilo.
* V Taliansku pôsobíte ako tréner už siedmu sezónu, ktorý tím ste trénovali naposledy a ako sa vám darilo?
Stále trénujem mužov Pinerola, ktorí pôsobia v tretej najvyššej talianskej súťaž. Máme najnižší vekový priemer kádra v súťaži, čo sa prejavilo aj v zápasoch. V súťaži sme skončili poslední, no základný cieľ sme splnili. Záujem hrať v našom klube prejavilo ďalších sedemnásť mladých chlapcov, čo je dôležité pre rozvoj a budúcnosť klubu. Máme v Pinerole zrekonštruovaný nádherný štadión a bola by škoda, keby sa tu v budúcnosti hokej nehral.
* Vrátite sa do Talianska aj v budúcej sezóne?
Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že sa do Pinerola vrátim aj pred budúcov sezónou. Veľmi sa mi tam páči a rád by som tam pokračoval v práci trénera.
