Zaspomínali si napríklad na prvé stretnutie s Jánom Roháčom.
Boris Filan prišiel pracovať do bratislavskej televízie spolu s kamarátom Michalom Arpášom. „Už vtedy bol pre nás Ján Roháč mýtická osobnosť. Bol výnimočný tým, že odišiel do Prahy a bol tam úspešný, čo v tomto období vôbec nebolo bežné. A práve do Prahy za týmto skvelým režisérom nás poslali. Prišli sme do divadla Semafor, kde práve Ján Roháč skúšal so Šimkom, Sobotom a Nárožným. My sme ich len pozorovali. Keď nás uvidel, otočil sa povedal: ´Takí chlapi, to nemôžu byť Česi. To budú určite Slováci.´ Takéto bolo moje prvé stretnutie s Jánom Roháčom, človekom, ktorý ma v živote najviac naučil.“
Hudobný redaktor, publicista a disdžokej 70-tych rokov Fero Hora spoznal Jána Roháča pri príprave hitparády Našich deväť. „Na začiatku si Roháč vyberal ľudí, ktorí budú reláciu robiť a hľadal aj spíkera. Veselé na tom bolo to, že urobil konkurz, no už dávno pred ním vedel, že tento post dá mne. Pozval si aj rôzne hlásateľky, no dával im také zákerné otázky, že jednoducho nemohli uspieť.“ Aj kameraman Ľubomír Vladár sa s Roháčom stretol pri hitparáde Našich deväť. „Prečo si ma vtedy vybral, to dodnes neviem. Ale spolupráca s ním bola skvelá. Bol novátorom v prezentácii piesní na televíznej obrazovke. Kým dovtedy spevák len stál pred orchestrom a spieval, Ján Roháč vymyslel pre každú skladbu dej. Boli to určite predchodcovia dnešných videoklipov.“
Na 8. ročník festivalu zábavného divadla prišlo do Nitrianskeho Pravna viacero divadelných súborov z celého Slovenska. Hornú Nitru zastupovalo Divadelné duo PD pri ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi, ktoré sa prezentovalo s „Dialógom so smrťou.“ Divákom sa predstavila aj Prievidžanka Jana Kočnerová so svojou „Mydlárkou“. Laureátom Divadelnej jari Jána Roháča sa stalo malé estrádne divadlo Femina z Dolného Kubína za kabaret Naša malá akdémia. Za netradične spracovanú rozprávku Múdry Maťko a hlupáci porota ocenila aj autora a režiséra divadla Minetrdlo z Partizánskej Ľupče Jaroslava Janíčka. Súčasťou festivalu bola aj výstava diel Igora Lackoviča pod názvom Postavičky z ľudu.
