Výstavku plnú veľkonočných ozdôb a dobrôt pripravili v Dome kultúry v Necpaloch. Kým sa žiaci zo ZŠ Malonecpalskej zdokonaľovali v zdobení vajíčok a pletení korbáčov, starší si zaspomínali na staré zvyky. „Prípravy na Veľkú noc začali dávno pred Zeleným štvrtkom. Všetko sa muselo vyupratovať, niekde sa dokonca bielili domy a čo si spomínam v Brezanoch sa dávali okná dole z pántov, vložili sa do potoka, jedno vedľa druhého. Voda ich vyumývala a čisté sa potom zavesili naspäť. Boli nádherné lesklé. Tiež sa všetko zametalo. Podstienky i celé ulice. Nikto nepotreboval ani korunu, ani žiadnu firmu na vyčistenie mesta či dediny. Každý zobral metlu a pred svojím si upratal. Považovali sme si to za povinnosť. Keď bolo všetko čisté, začali sme pripravovať vajíčka, ktoré sa ale nevyfukovali a zdobili inak ako dnes. 
Farbili sme ich vo vode z cibuľových šupiek, orechových listov či z trávy. Na uvarené vajíčko sme pred farbením priviazali nejaký list. Tam kde bol lístok, tam sa farba nechytila vytvárali sa vzory,“ týmito slovami vykresľuje Veľkú noc spred niekoľkých desaťročí Emília Vaňová pokračuje: „Na Zelený štvrtok v kostole zaviazali zvony a z veže bolo počuť iba rapkáč. Aj keď niekto nedodržiaval štyridsaťdňový pôst, vo štvrtok už mäso nejedol a všetci sa postili, až do soboty večera. V nedeľu gazdiná prestrela na stôl sviatočný obrus, ktorý sa dával iba na Veľkú noc. Nesmela chýbať varená šunka, klobáska a kapustnica. Oblievačka sa začala v pondelok od samého rána. Najskôr chodili najmladší chlapci. Odnášali si korunu a maľované vajíčka. Potom išli mládenci. Prechádzali z domu do domu, neobišli ani jeden, v ktorom boli dievčence. Pokiaľ blízko tiekol potok skončilo dievča v ňom, inak sa oblievalo s vedrami vody. Viac sa teda oblievalo ako šibalo. Korbáč mali mládenci len jeden obrovský, naň dievčence uväzovali stužky. Na konci dňa bol korbáč celý farebný, až sa nakláňal k zemi od samých stužiek. Hovorievalo sa, že poobede chodia len leniví. Keď odišiel posledný hosť, všetka mládež sa stretla pred krčmou. Hralo sa na harmonike, spievalo sa a tancovalo. V utorok však bola beda každému chlapovi, ktorého dievčatá chytili. Nezostala na ňom jediná nitka suchá,“.
