TO JE MÔJ NÁZOR
Manželka hovorí manželovi: „Už sme tu dve hodiny, ktovie ešte ako dlho to potrvá.“ Muž sa ozval: „A, že zaslúžený odpočinok! Kašlem naň, aby som vysedával v čakárňach. Ešte aj platiť za všetko, vieš koľko nás stála sanitka? Podľa mňa by nás, ktorí sme na tom zaslúženom odpočinku mali postaviť do zástupu a zastreliť. Mali by sme pokoj aj my, aj oni.“
Pod slovíčkom oni som si možno predstavila tých istých, čo rozhnevaný pán, ale zastreliť by som sa ešte nechcela dať, hoci dôchodkyňou som už tiež dlho. Mám rada ľudí a keď známych stretnem trebárs aj v čakárni u lekára, veľmi ma to poteší. Pri rozhovore čas rýchlo utečie a už sa otvárajú dvere a ozýva sa hlas sestričky – ďalší prosím! Lekár sa ospravedlní, že som musela dlhšie čakať, ale poviem si – keď sa už vyberiem a chcem, aby mi pomohli, sedím a čakám. Veď dôchodcovia sa nemusia ponáhľať. Už sa kedysi uponáhľali dosť... Hore hlavy, skôr narodení, zima je už konečne na ústupe a hlási sa jar. Autor: Judita Kováčová
