Každoročne sa pozornosti malých i skôr narodených tešia kurzy maľovania kraslíc. Na jednom sme sa minulý týždeň na chvíľu zastavili. Tvorivé dielne pre žiakov základných škôl pripravilo Kultúrne a spoločenské stredisko a MO Matice slovenskej v Prievidzi, lektorkou bola známa krasličiarka Ľudmila Bátorová. Detváky ju najskôr počúvali, keď ich zasväcovala do histórie maľovania vajíčok, neskôr však už netrpezlivo pokukovali po pracovnom stole, z ktorého sálalo teplo a vôňa topiaceho sa vosku. Napokon sa dočkali. Niektoré namaľovali svoju prvú kraslicu, iní už obohatení skúsenosťami kopírovali vzory Ľudmily Bátorovej. Tak ako Marianka Bučeková. „Aj doma takouto technikou (voskovaním, pozn. autorky) zdobíme vajíčka pred Veľkou nocou. Určite budeme aj tento rok.“
Neodmysliteľnú a prirodzenú dekoráciu tvorili kraslice. Všetky ich namaľovala Ľudmila Bátorová, ona nás upozornila aj na novinku. Vajíčko z troch štvrtím opletené tenulinkým drôtikom, doplnené voskovou maľbou. „Oslovila ma kolegyňa zo Žiaru nad Hronom, či by som s vajíčkom opleteným drôtom niečo neurobila. Tak som sa do toho pustila. Nebolo to však jednoduché. Motív som musela voliť citlivo, aby nebol dominantný vosk ani drôt, ale aby vajíčko pôsobilo ako dokonalý celok. Najviac mi dali zabrať farby, musela som ich prispôsobiť drôtu. Bola som ako alchymista, napríklad túto pomarančovú som docielila zmiešaním piatich farieb, aby bol výsledný efekt taký, aký je.“
Pani Bátorová zmenila pred časom aj techniku voskovania. „Vymyslela som nové motívy, nemaľujem už špendlíkom ale tenkými ihlami. Je to viac práce, viac paličiek a bodiek, výsledkom je však hustejšie, ale plnšie a krajšie vymaľovaná kraslica.“ Keď sme sa jej opýtali, ako vyfukuje vajíčka, odvetila, že vrtákom a klystírom. A so smiechom dodala, že vtáčej chrípky sa veru nebojí. „Reči sa vravia, chlieb sa je!“, ukončila debatu na túto tému.
