„Ženy z našej základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých (ZO SZZP) sa chceli nejakým spôsobom prezentovať na podujatí Jeseň je dar v Zemianskych Kostoľanoch. Moja manželka navrhla, aby sme nacvičili spartakiádu. Mne sa tento nápad veľmi zapáčil, no nevedel som, ako naň zareagujú ženy. Prekvapili ma, aké boli nadšené,“ spomína na začiatky M. Pavlík.
Zaujímavé je, že ženy vo veku od 45 až po 75 rokov začali nacvičovať skladbu, ktorá v roku 1985 bola určená starším žiačkam. Mnohí si ju pamätajú hlavne vďaka piesni Michala Davida „Poupata“. Pôvodne spartakiádu začalo cvičiť 16 žien, dnes ich je už 40. A stále sa hlásia nové. „No cvičiť môžeme teraz v zime len v kultúrnom dome. Tam máme aj značky a žiaľ, viac sa nás tam pri cvičení nevojde. Cvičí s nami totiž aj viac ako dvadsať detí,“ vysvetľuje M. Pavlík. Práve on pri nácvikoch používa príručku, ktorú mali cvičitelia pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Postupuje presne podľa pokynov, i keď vzhľadom na vek cvičenkýň, niektoré prvky vynechal. Ak už spomíname vek, je zaujímavé, že ženy majú dohromady 2197 rokov.
A čo hovoria samotné aktérky spartakiády na cvičenie? „Cítim sa vždy po nácviku výborne. Príjemne sa tu uvoľním a lepšie sa mi aj spí. Vôbec mi nevadí, že tancujeme na modernú hudbu,“ vyznáva sa najstaršia z „poupat“ 75-ročná Emília Masariková. O deväť rokov mladšia Ľudmila Čierna chce pri cvičení zhodiť aj nejaké kilo, „aby sa mi lepšie chodilo. Chceme ukázať, že aj my, staré baby vieme cvičiť a že máme väčšiu radosť zo života ako mnohí mladí ľudia.“ Obdivuhodné je, že pani Čierna musí pri chôdzi používať barlu. Kvôli elánu a dobrej nálade chodí cvičiť 63-ročná Mária Čaprnková. „ Sme výborná partia, zasmejeme sa, vymeníme si recepty. No hlavne športujeme. Ja som pred 45 rokmi cvičila spartakiádu na pražskom Strahove. Teším sa, že medzi deťmi je aj moja 12-ročná vnučka, že ju spartakiáda chytila rovnako ako mňa.“ 
Predsedníčka ZO SZZP v Divickej Novej Vsi Štefánia Dadíková tvrdí, že aj ženy na invalidnom, či starobnom dôchodku potrebujú pohyb. “Cítime sa potom oveľa lepšie. Neoddýchne si pri tom len telo, ale aj myseľ, mám dobrú náladu. Na začiatku sme mali starosti, museli sme si ušiť sukne, no boli to starosti veľmi príjemné.“ Miroslav Pavlík si ženy pochvaľuje. „Cvičia naozaj s radosťou, s ničím nemali pri nácvikoch problém. Sú to moje „poupata“, na ktoré nedám dopustiť. Do budúcnosti by sme chceli pripraviť aj prvú časť skladby pre staršie žiačky, no žiaľ, chýba nám hudobný podklad. Ak ho však získame, začneme s nácvikom.“
