Vznikla preto, že na nádvorí sa nakopilo veľmi veľa snehu. To je však len jeden dôvod. Druhý ozrejmuje riaditeľ SNM – Múzea Bojnice Ján Papco: „Ešte v roku 1992 bola na zámku istá docentka z Masarykovej univerzity v Brne. Povedala nám, že konštelácia veží zámku je priaznivá na to, aby sa pod nimi vytváralo biopole a bioenergia. Tá podľa nej umožňuje liečiť mnohé civilizačné choroby. Začala dokonca pripravovať projekt, aby sa u nás dalo liečiť takýmto spôsobom, no došlo k rozdeleniu republiky a nič sa nerealizovalo. My sme však využili veľké množstvo snehu na postavenie pyramídy, aby sme túto bioenergiu sústredili na jednom mieste.“
Pyramída nie je postavená podľa predpísaných matematických pravidiel. Jej tvorcovia sa skôr sústredili na to, aby jej hrany boli súčinné s istými bodmi. Jedna hrana je preto nasmerovaná na vežu s tŕňovou korunou, ktorá symbolizuje utrpenie grófa Pálfiho, ďalšia mieri na východ k slnku, ktoré dodáva energiu. Tretia hrana pyramídy je zoštelovaná s Huňadyho vežou, z ktorej podľa legendy skočila čierna pani a štvrtá smeruje k veži zámockej kaplnky, pod ktorou sú uložené telesné pozostatky grófa Pálfiho. „V pyramíde chceme umocniť ducha zámku. Návštevníci môžu vojsť do pyramídy a aj to radi robia. Nevedno, či veria, čo im hovoríme, no snáď im pyramída naozaj dodá energiu, či uberie stres,“ hovorí J. Papco.
Nemyslí si, že by na druhom nádvorí mala vyrásť nastálo pyramída. Bolo by to podľa neho kopírovanie parížskeho Louvru. Naopak, vedenie zámku sa bude snažiť aj v budúcich rokoch počas zimy vytvárať nielen na nádvoriach, ale aj v okolitých parkoch zo snehu rôzne útvary, ktoré by však určitým spôsobom súviseli so zámkom, s jeho duchom. „Chceme do týchto aktivít zapojiť viac ľudí, aby sa prejavili. Keď príroda nespí, chceme návštevníkom ukazovať charakterový park zostavený z rôznych stromov, no a v zime budovať útvary zo snehu,“ dodal J. Papco. Okrem pyramídy už tento rok zdobili zámok snehové sochy grófa Pálfiho a francúzskej kontesy, ktoré vytvorili viacerí umelci z hornej Nitry.