Na väčšine podujatí sa totiž prezentujú najmä dospelí umelci a remeselníci,“ uviedla k podujatiu Amália Lomnická, riaditeľka Hornonitrianskeho osvetového strediska. Pred naplnenou sálou sa postupne predstavili štyri z piatich folklórnych súborov. Ako prvé sa roztancovali a rozospievali na pódiu deti z porubského Kapsiarika. Zvučnými piesňami privolávali jar a pripomenuli si i starý zvyk vynášanie Moreny. Súbor Sielnica z Lazian predviedol Pásmo piesní a Briezka z Nedožier – Brezian preniesla všetkých hostí na tradičný slovenský jarmok. Posledné slovo mali deti z Malej Lubenej z Poluvsia, ktoré vystúpenie pod názvom Svadba poňali s humorom a rozosmiali celé publiku. Chýbal však súbor Malý Kľak z Nitrianskeho Pravna, ktorého malí členovia ochoreli a nemohli prísť. Jednotlivé programy boli tematický ucelené. Nešlo len o nesúrodé spevy a tance, ktorými voľakedy detské folklórne súbory začínali. Toto potvrdzuje, že s deťmi sa systematicky pracuje a ich kvalita stúpa. „Úroveň detských súborov ide rapídne hore. Ak porovnávame databázu, čo len z pred troch rokov základňa detských folklórnych súborov sa v tejto doline stále rozrastá. Vznikol napríklad detský folklórny súbor Malý Kľak. Výrazná je spolupráca so súbormi dospelých, práve tam, kde folklór žije sa darí i detským súborom. Rodičia aj učitelia pôsobia v tomto smere na deti pozitívne a zároveň vytvárajú podmienky, aby detský folklórny súbor mohol fungovať a oni sa naozaj rozvíjajú. Dôležité je i to, že folklór podporujú starostovia obcí, “ dodala A. Lomnická.
Najdlhšiu tradíciu má v tomto regióne Malá Lubená, ktorá funguje od roku 1991. Približne pred štyrmi rokmi jeho vedúca odišla a dva roky mal detský súbor pauzu, kým sa najmladších neujala Zuzana Strečanská. „Najväčšie problémy nám robí dochádzka detí. Neustále im treba pripomínať tréningy. Na druhej strane veľa rodičov vodí svoje deti do Poluvsia i z okolitých obcí napríklad z Pravenca, to je veľmi cenné,“ zhodnotila situáciu vidieckeho súboru Zuzana a podotkla, že veľkú podporu má súbor od starostky. Zaujímalo nás preto, čo vedie starostov i malých obcí k tomu, aby súbory podporovali. „Je to výborná reprezentácia dediny a tiež sa uchovávajú staré zvyky našich starých otcov a mám neustále živé pre ďalšie generácie. Finančne je to dosť náročné, ale snažíme sa ich vždy nájsť,“ odpovedá starostka Poluvsia Mariana Gromová a starosta z Nedožier – Brezian Jozef Regina na jej slová nadväzuje: „Pokiaľ nám kultúra nie je ľahostajná, jednoducho peniaze sa musia nájsť. Dvojnásobne to platí, pokiaľ ide o naše deti. Potom ako som videl predstavenie, som veľmi rád, že naozaj nejde o vyhodené peniaze a súbor sa uchytil u nás na úrovni.“
O vyhodených peniazoch v skutočnosti nemôže byť ani reči, veď deti predviedli v pekných krojoch vynikajúce výkony. Obecenstvo si spolu s nimi spievalo, zatlieskalo i zasmialo sa. Každý si pripomenul dedičstvo predkov, ktoré by bez folklórnych súborov upadlo do zabudnutia. Najdôležitejšie však je, že samotné deti ľudové piesne a tance majú rady. „Páči sa mi v súbore, spievame, tancujeme a sme dobrí kamaráti. Rád tam chodím, niektorí chlapci sa mi smejú a niektorí mi závidia,“ šibalsky hovorí Ľubko Richter z Ľubenej a sedemročná Sonička, ktorá je členkou Briezky smelo hovorí, že jej sa v súbore najviac páči tancovanie a znovu tancovanie a nakoniec dodáva: „Vôbec sme sa nehanbili vystupovať pred toľkými ľuďmi, lebo sme nevystupovali prvý, ale už druhýkrát.“
Autor: mik