Utorok, 16. október, 2018 | Meniny má Vladimíra

Smutný osud nadávajúcej ženy

Šedivé vlasy má zapnuté dozadu, rukou si drží šatku pri ústach. Šuchtavou chôdzou prechádza po prievidzskom námestí a pritom okoloidúcich častuje vulgárnymi nadávkami.

Tí, ktorí ju nepoznajú sa pohoršene otáčajú, ale väčšina Prievidžanov si už na podivné správanie tejto ženy zvykla. Pošepnú si: „Bláznivá, nemá to v hlave v poriadku,“ a idú si ďalej svojou cestou. Čudáčka si sadne na lavičku v parku alebo vkročí do kostola, no neustále vulgárne nadáva. Mnohí sa tak ako ja pýtajú: ,Čo hrozné sa jej v živote prihodilo, že unikla z reality a zanevrela na celý svet?´ Odpovede sa však nikto nedočká.

„Na moju tetu si spomínam z mladosti ako na milú osobu, ktorá rada cestovala. Pri spoločných stretnutiach mala vždy veľa pekných zážitkov. Po tom, ako utrpela ťažký pracovný úraz, sa trošku stiahla do samoty. Spoločných stretnutí bolo už menej,“ spomína na minulosť Roman Seko a pokračuj: „Bolestný osobný príbeh mojej tety Sidónie Kucejovej, sa začal približne v roku 1996. Kedy bola násilne vysťahovaná na ulicu, pričom jej boli zabavené osobné veci, ktoré nikdy viac nevidela.“ Dráma vyvrcholila v momente, kedy došlo k zmene vlastníka ubytovne patriacej zamestnávateľovi Sidónie Kuceovej, u ktorého odrobila takmer celý produktívny vek až pokiaľ neodišla po ťažkom pracovnom úraze do invalidného dôchodku. „Ubytovňu odkúpila súkromná spoločnosť, ktorá podľa svedectiev zainteresovaných náhle zvýšila nájomné. Tých ktorí nemali na zaplatenia označila ako neplatičov, následne za prítomnosti bezpečnostnej služby vnikla do bytov, vyviezla nábytok na ulicu, osobné veci zabavila a byty zapečatila. Teta, ktorej pôvodný zamestnávateľ pridelil byt v ubytovni do trvalého užívania, sa v tejto situácii psychicky zrútila a bola odvedená na psychiatriu,“ hovorí synovec. Keď sa o celej situácii dozvedeli príbuzní, bola nešťastná žena na pokraji fyzických i psychických síl. Keďže sa zo psychiatrie nemala kam vrátiť, pod ochranné krídla si ju zobrala sestra. Nasťahovala ju k sebe do jednoizbového bytu, v ktorom bývala i so synom Romanom. Každodenná starostlivosť jej sestry, vrátila Sidóniu k životu. Zosilnela a pomaly začínala normálne komunikovať. Iba spomienka na jej stratený byt a osobné veci v nej vyvolávali striedanie depresie a návalov hnevu. „Postupne sa však uspokojila a my začali uvažovať o tom, ako budeme riešiť situáciu dlhodobo. Stále túžila po svojom bývaní. V roku 1998 sme tete kúpili jednoizbový byt, do ktorého sa s vďačnosťou nasťahovala do bytu. Vzhľadom k prežitej situácii sme jej povedali, že byt je jej, a môže v ňom spokojne bývať do kedy bude chcieť. Bol to pre ňu začiatok novej nádeje. Pomaly sa dostávala do normálneho chodu, aj keď následky – strach z okolia, návaly hnevu, nadávky – sa pri spomienke na prežité udalosti neprestali vracať. Ja som v tom čase študoval v zahraničí a tešil som sa, že situácia sa dobre vyriešila,“ dopĺňa rozprávanie Roman Seko, ktorý i v súčasnosti pôsobí ako duchovný mimo Prievidze. Problémy s tetou sa za nejaký čas začali znovu, keď sa mladý farár vrátil na Slovensko. Dostal dva doporučené listy od Spoločenstva vlastníkov bytov, pôsobiaceho v bydlisku jeho tety. Prvýkrát sa dozvedel o ťažkostiach vyplývajúcich z hlučného správania tety, ktoré ruší okolitých vlastníkov bytov. „Okamžite sme s matkou zintenzívnili návštevy, s tetou sme boli oveľa častejšie. Takmer rok a pol sa nik viac neozval. Až v lete v roku 2004 ma kontaktoval sekretariát primátora mesta Prievidza so žiadosťou o riešenie sťažností obyvateľov bývajúcich v blízkosti mojej tety. Bol to pre mňa nový signál, že situácia je aj naďalej zložitá a prisľúbil som pomoc pri jej riešení. Radil som sa s lekármi, čo sa dá v tejto veci robiť, no odpoveď bola, že bez jej súhlasu ju nemôžu vyšetrovať. Počas našich, od vtedy častých návštev bola teta takmer vždy pokojná a radostná, rada chodievala s nami do prírody. Na jeseň roku 2004 som obdržal ďalší list od Spoločenstva vlastníkov bytov, kde som bol upozornený na niektoré technické závady v byte, ktoré som bezodkladne odstránil. V liste nebola žiadna zmienka o správaní tety, žil som preto vo vedomí, že sa v tomto ohľade situácia upravila,“ konštatuje R. Seko. O niekoľko mesiacov na to bol opäť pozvaný na zasadnutie členov Spoločenstva vlastníkov bytov, na ktorom sa dozvedel o návrhu podania žaloby na súd pre hlučné správanie tety so žiadosťou o nariadenie predaja bytu. Na zasadnutí členov spoločenstva opísal celý príbeh svojej tety, ale rozhodnutie vlastníkov bytov, zostalo nezmenené a pred rokom sa začal súd. „Nevideli sme iné riešenie ako ísť súdnou cestou,“ vysvetľuje konanie spoločenstva jeho predseda Vojtech Kohút a pokračuje: „So Sidóniou Kuceovou sa nedá komunikovať. Z balkón bytu takmer denne vykrikuje oplzlé výrazy, ktoré nemôžem ani zopakovať. Napríklad som opravoval starý zámok na vchodových dverách, prešla okolo a zrazu ma začala častovať tými najrôznejšími nadávkami. Kebyže sa nezdržím, dám jej po ústach. Problém je i v tom, že nikdy neotvorí dvere, keď sa robia revízne prehliadky či údržba. Do bytu môžeme vstúpiť iba vtedy, ak je tam jej sestra alebo synovec. Nemá ešte namontovaný ani vodomer, za čo môže dostať pokutu i spoločenstvo. Hľadáme všetko možné riešenia, aby mohla byť Sidónia Kuceová vysťahovaná. Pravdepodobne je duševne narušená a bojíme sa, že by mohla nechať otvorený plyn alebo vodu a spôsobiť tak nehodu, ktorá postihne i iných nájomníkov.“ V tejto chvíli sa mnohým čitateľom javí najrozumnejšie chorú ženu umiestniť do ústavu. Príbuzní ale vidia okrem najrozumnejšieho východiska i jeho následky. „Prisľúbil som pomoc spoločenstvu. Avšak akékoľvek radikálne riešenie môže tete oživiť spomienky na tragickú udalosť na neprimeraný zásahu do jej základného ľudského práva a to práva na bývanie a súkromie. Toto by mohlo zmariť mnohoročné úsilie nasmerované k zlepšeniu jej stavu. Ba mohlo by to znamenať pre moju tetu novú, zdravie a snáď i život ohrozujúcu traumu, po tom všetkom, čo už raz v súvislosti s vyhostením z vlastného bytu zažila. Teta žije samostatným životom, nakupuje si, varí, perie a upratuje, chodí na prechádzky. Chce mať svoj vlastný životný priestor. Má rada naše návštevy, ale nechce, aby s ňou niekto trvalo býval. Nie je možné s ňou otvárať ani otázku sťahovania, lebo jej to vždy pripomína stratu vlastného bývania. Čo sa týka strachu z nesprávnej manipulácie s plynom, je neopodstatnený, nakoľko je v týchto veciach veľmi pedantná a celkom iste opatrnejšia ako tisíce užívateľov bytov, ktorí manipulujú s plynom a vodou pod vplyvom alkoholu alebo drog. Členovia spoločenstva ani tieto fakty nechcú akceptovať a v dávke emócií žiadajú okamžité odsťahovanie tety,“ vyjadruje svoje zúfalstvo R. Seko. Na jednej strene sú v tomto prípade práva nájomníkov a susedov, ktorí chcú pokojne bývať, na druhej strane sú základné ľudské práva ženy, s pohnutým osudom, ktorá neuniesla životné traumy a utiahla sa do svojho vlastného sveta. V prospech jednej či druhej strany môže rozhodnúť len súd. Nech už bude jeho verdikt akýkoľvek, členovia spoločenstva i príbuzní Sidónie Kuceovej by nemali zabúdať na toleranciu voči sebe a my všetci na staré porekadlo, ktoré nás učí, že spoločnosť je taká silná, aký je silný jej najslabší článok.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  5. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  6. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  7. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  8. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  9. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  10. Domov sa skladá z detailov – dolaďte ten svoj na Moddome
  1. Sú "firmy na predaj" vhodné pre začínajúcich podnikateľov?
  2. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  3. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  4. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  5. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  7. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  9. Výhody virtuálneho sídla spoločnosti
  10. Medzinárodný týždeň na EU v Bratislave
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 425
  2. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 262
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 384
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 8 719
  5. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 7 291
  6. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 891
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 6 092
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 5 188
  9. Nepodceňujte príznaky psoriázy 3 992
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 2 879

Hlavné správy z MY Horná Nitra

Bojnická nemocnica prejde zmenami. Zrekonštruujú aj urgent

Kraj plánuje investovať do niekoľkých projektov v rámci obnovy nemocnice.

Nezvestného Milana Candera z Prievidze našli v Košiciach

Polícia odvolala pátranie po nezvestnom.

Prievidzská lekárka prestala ordinovať. Čo bude s pacientami?

Situáciu rieši Trenčiansky samosprávny kraj.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Hriňovej našli bronzovú dýku starú asi tritisíc rokov

V horskom prostredí Hriňovej ide o prvý takýto nález.

Na bystrickej cyklokomunikácii sa baví internet

Urobiť tak veľa chýb na necelých dvesto metroch trasy sa hádam ani nedá – tvrdí Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

V Nitre pri rieke by mala vyrásť promenáda s nákupným centrom

Z plánovanej stavby stojí len kostra. Teraz jej časť búrajú.

Poľovníka na Orave v lese napadol medveď

Muž leží s mnohopočetnými tržnými ranami v trstenskej nemocnici.

Vybrali SME

Už ste čítali?