školy. Okrem bodov za koncoročné vysvedčenia od šiesteho ročníka až po polročné vysvedčenie z deviateho ročníka získavajú budúci stredoškoláci už druhý rok i body z monitoru. „Súčet bodov je kritériom pre prijatie na vybranú školu. Buď si jednotlivec monitorom polepší alebo pohorší svoje hodnotenie. Napríklad, kto získa sto percent môže ísť na gymnázium a kto získa päťdesiat percent, musí sa uspokojiť s odborným učilišťom, pretože všetci píšu rovnaké testy,“ hovorí Jozef Spišiak, riaditeľ najväčšej ZŠ v Prievidzi na Ulici Rastislavovej a pokračuje: „Deviatakov sme sa snažili pripraviť čo najlepšie. Využili sme vzdelávacie poukazy v rámci doučovania slovenčiny a matematiky. Učiteľky nešetrili ani časom ani trpezlivosťou. Samotné skúšky nič nenarušilo. Máme päť tried deviatakov a monitor písali všetci stotrinásti. Rozdelili sme ich do desiatich učební. Začínali matematikou. Každý sedel a pracoval samostatne. Podľa pravidiel monitorovania dozor nevykonávali učitelia slovenčiny ani matematiky. Na objektivitu dohliadala aj kontrola z odboru školstva z mestského úradu.“ Podľa slov pedagógov bola náročnejšia matematika. Prvých štrnásť príkladov bolo len „zahrievacích“, ďalšie boli zložitejšie a vyžadovali si nielen vedomosti, ale i logické myslenie. Keďže nie každý je v tejto oblasti nadaný, mnohí mali problémy a s výsledkami z matematiky nie sú veľmi spokojní. Aj tí najlepší, z výberovej matematickej triedy, museli na vypracovanie príkladov využiť celých deväťdesiat minút. „Matematika bola náročná, pretože tam boli aj príklady, ktoré sme sa neučili a to sme výberová trieda. Nepreberali sme objem valca, čo bolo potrebné na výpočet dvadsiateho deviateho príkladu. Nakoniec som na to prišiel logicky, počítal som ho podobne, ako objem hranola. Myslím si, že mám všetky príklady dobre, no potreboval som na to celý pridelený čas. Slovenčina bola oveľa ľahšia. Počas roka sme chodili skoro všetci deviataci na doučovanie a podobné otázky sme preberali,“ zhodnotil monitor Jakub Chalmoviansky z matematickej triedy. V iných triedach boli školáci sklamaní a zväčša nemali z matematiky najlepšie pocity. Slovenčinu väčšina detí považovala za jednoduchšiu, otázky boli postavené na základe učiva, ktoré majú ovládať.
Pokiaľ sa žiak nemohol dostaviť na monitor v prvom termíne môže využiť druhý a zároveň posledný termín, ktorý sa uskutoční v krajských mestách. Pre náš okres to bude 14. 2. na Krajskom úrade v Trenčíne.
O tom, že monitor je ešte stále v plienkach svedčí viacero faktov. Robil sa za plnej prevádzky školy aj napriek tomu, že nahrádza prijímacie skúšky na stredné školy a deti by potrebovali oveľa väčší pokoj. V niektorých školách zostávali vyplnené testy v rukách riaditeľov až do piatku, čo spochybňuje i objektivitu monitorov. Obavy zo zneužitia potvrdzuje i J. Spišiak: „V minulom roku ma prekvapilo, keď som zistil, že niektoré obecné školy mali v monitore úspešnosť deväťdesiat percent. Ako máme potom veriť v objektivitu, keď pri našom počte žiakov a výberovej matematickej triede sme dosiahli z matematiky 69, 4%, pričom bol slovenský priemer 65,1%. Zo slovenčiny sme získali 73,9 % a priemer predstavoval 71,1 %.“ V budúcnosti sa tak musí dotiahnuť veľa nezrovnalostí, aby sa zabezpečila vyššia dôveryhodnosť jeho výsledkov.
Zvládnete to, čo musia zvládnuť deti, ktoré končia základnú školu? Za najťažší považovali deviataci príklad číslo 29. Valec má objem 200 litrov. Aký objem má druhý valec, ktorý je dvakrát širší a má polovičnú výšku? A: 200 l; B: 400 l; C: 314 l; D: 157 l.
Autor: mik
