Na sviatok sv. Valentína od neho už kadečo dostali. Od šampanského po šípovú ružu, zhotovenú z jabĺčok. Svojej nekonvenčnosti nezostal nič dlžný ani teraz. Dámam svojho srdca daruje zajtra bosorácke metly. „Ani jedna z mojich spolupracovníčok nie je bosorkou v tom pravom zmysle slova. Niekedy by však nimi mali byť, aby si ich prácu naša mládež viac ctila. V tých metlách je skrytá symbolika. Čas rýchlo letí, bosorácka metla je v rozprávkach dopravným prostriedkom. Tak nech ich moje dámy naštartujú, aby všetko stihli v rozsiahlych priestoroch našej školy včas,“ so smiechom v očiach vysvetľuje Štefan Gaman. Úplne vážne, bez akéhokoľvek náznaku humoru, však začne rozprávať o tom, že si nesmierne váži prácu svojich kolegýň. Je namáhavá a určite by si zaslúžila viac spoločenského uznania. Neobáva sa, že by sa niektorá pre takýto nezvyčajný valentínsky darček urazila. „Poznajú ma už sedem rokov. Vedia aký som. Prajem im, aby tými bosoráckymi metlami z brezového prútia vymietli všetky starosti, aby sa im žilo krajšie, lepšie, veselšie, aby im priniesli šťastie a lásku. A to nielen na sv. Valentína.“
