„Repku sme zasiali na ploche 56 hektárov. Osivo, hnojivo, chémia – všetky tieto vstupy nás zatiaľ vyšli na pol milióna korún. Žiaľ, pole nám navštevuje lesná zver a repku nám ničí,“ konštatuje konateľ spoločnosti ZIHEKU AGRI Zemianske Kostoľany Ján Kuneš. Keďže je aj poľovník, pravidelne chodí každú noc aj s ďalšími poľovníkmi na inkriminované pole, aby zver plašil a odháňal. „Za 30 rokov, ako sa venujem poľovníctvu som takú koncentráciu srnčej zvery nevidel. V stáde je neraz 200 až 350 kusov. Je to nevídané. Určite sem museli prísť aj zo vzdialenejších oblastí. Plašenie však nie je príliš účinné. Na chvíľu odídu, no potom sa vrátia. Ženie ich hlad. Prichádzajú takmer až k hlavnej ceste.“
Poľnohospodári zo Zemianskych Kostolian už teraz rátajú so stratami. Nebolo by to po prvý raz. Vlani mali repku olejnú na inom mieste a rovnako ju požierala v zime lesná zver. Kým okolité agropodniky mali tri tony úrody, v spoločnosti ZIHEKU AGRI to bolo pol tony. Pokiaľ srnčia zver bude naďalej počas tejto zimy „navštevovať“ pole s repkou, odhadovaná úroda 2,5 tony sa môže znížiť na tonu, či dokonca ešte menší výnos. Zaujímavé je, že samotná tuhá zima repke nevadí, vyhovuje jej aj snehová pokrývka. „Problémom je len spomínaná zver. Pokiaľ by obžierala len zelené časti, nebolo by to až také zlé. No na niektorých miestach hrabe až do zeme, a to aj napriek tomu, že je zamrznutá, pričom poškodzuje vegetačný vrchol a koreňový systém,“ upresnil J. Kuneš.
Hrubá vrstva snehu v lesných porastoch a kruté mrazy nútia zver, aby išla za potravou z vyšších nadmorských výšok nižšie. Odborný lesný hospodár Peter Vrablec hovorí, že neraz je to vo veľkých kŕdľoch s 50 až 100 jedincami. „V lesoch je 60 až 80 centimetrov snehu, prípadná potrava je hlboko pod ním. Na poli je to pre nich jednoduchšie. Ak svieti slnko, sneh je tam mäkkší a zver sa tak ľahšie dostane k rastlinám. Sú to rôzne oziminy, najčastejšie však repka olejná. Ale pre srnčiu zver to nie je ideálne krmivo, pretože obsahuje látky, ktoré pre ne nie sú vhodné. Navyše, ak je zamrznuté, môže zvieratám spôsobiť zažívacie ťažkosti.“
Zver nespôsobuje škody len poľnohospodárom, ale aj samotným poľovným združeniam v lesoch. Obhrýza hlavne kôru stromov. „Vlani bola v tomto smere doslova katastrofálna situácia, v lesoch bolo niekde až jeden a pol metra snehu. Zver nemala čo žrať, obhrýzala kôru stromov, ale aj hynula. Škody sa vyšplhali do stotisícov korún,“ zdôraznil P. Vrablec a dodal: „Obhrýzanie kôry má ešte jedno negatívum. Na kmene stromov sa totiž dostáva hniloba. V 70-tych rokoch bola zver v lesoch premnožená a žrala aj kôru. Dnes, keď spiľujeme stromy, zisťujeme, že je tam hniloba. Na jednom kmeni tak strácame až 30 percent hodnoty.“
Treba zdôrazniť, že poľovníci počas celej zimy zver prikrmujú, no nie všetky jedince sa ku krmelcom dostanú. Preto sa vydávajú aj na polia. „Hlad spôsobuje, že zver stráca ostražitosť, nebojí sa prísť aj k frekventovanej ceste, či k ľudským obydliam. Neraz to vidíme aj pri krmelcoch. Zver doslova čaká niekoľko metrov od nich na poľovníkov. Keď ich naplnia, okamžite k nim prichádza,“ dodal P. Vrablec.
