prevádzali počas celého dopoludnia. Pomáhali im pri plnení prvých úloh, ktoré preverili ich zručnosť a nadanie. Hľadanie geometrických tvarov, vyfarbovanie či kreslenie vlastnej postavy bolo pre niektoré deti hračkou, pre iné zas tvrdším orieškom. Deti však sršali energiou, ktorú im dospelí môžu len závidieť. Nemali strach, nehanbili sa, naopak z ich tvárí sa zračila radosť a očakávanie.
Škola hrou, ktorú preferoval Ján Amos Komenský je očividne najlepším spôsobom ako upútať, a hlavne nestratiť pozornosť malých poslucháčov. Keďže tento rok prišli k zápisu tzv. miléniové deti, ich počet bol omnoho vyšší ako boli v Nitrianskych Sučanoch zvyknutí. Tento rekord nebude tak ľahko prekonaný.
