Tento 19-ročný, 182 cm vysoký a 93 kg vážiaci obranca začínal s hokejom v prievidzskom MŠHK, kde hral až do dorasteneckého veku. V dorasteneckej a juniorskej kategórii už hájil farby Trenčína, kde aj študoval na strednej škole. V roku 2004 bol draftovaný klubom NHL Buffalom Sabres v 3. kole zo 71. miesta a minulú sezónu odohral v zámorí. V kanadskej juniorskej súťaži OHL obliekal dres tímu Owen Sound Attack a v tomto mužstve pôsobí aj v súčasnosti. My sme sa mu ozvali s niekoľkými otázkami.
* Sezónu si začal v kempe družstva NHL Buffalo Sabres, no v prvom mužstve si sa neudržal. Zrejme to bolo veľmi ťažké...
Áno, svoje tohtosezónne pôsobenie za morom som začal v hlavnom kempe Buffala. Okrem mňa tam boli všetci hráči z NHL mužstva, vrátane hviezd zámorskej ligy, ako aj hráči z farmy a mladí perspektívni hokejisti. Boli sme rozdelení na 3 skupiny po 20 hráčov. Celý týždeň sme trénovali trojfázovo, doobeda na ľade a v posilňovni, poobede hrali vždy dve skupiny proti sebe zápas, tá čo nehrala mala práve vtedy tréning. I keď som sa neudržal v hlavnom mužstve, myslím si, že som nesklamal, darilo sa mi, všetci ma tam chválili a hovorili, že som hral dobre, vraj som tam bol najlepším obrancov z mladých hráčov – juniorov. Napokon však všetkých vekovo ešte juniorských hokejistov poslali späť do juniorských družstiev, aby sa vyhrali a nazbierali viac skúseností a prišli o rok do kempu ešte v lepšej forme. Pre mňa to bol prvý kemp v Buffale a ukázal mi, na akej som úrovni a na čom budem musieť najviac popracovať, aby som bol taký dobrý, ako hráči pravidelne hrávajúci v NHL. Tým, že som nezostal v prvom tíme, sa veľmi nezaťažujem, veď mám pred sebou ešte dva juniorské roky a budem tak mať šancu ešte sa ukázať. Samozrejme, kemp NHL bola pre mňa veľká skúsenosť, veď som hral proti takým hráčom ako Chris Drury, Mika Noronen, ale aj ďalšiemu Slovákovi Milanovi Bartovičovi...
- Čo nasledovalo po tom, ako si sa nepresadil v kempe Buffala?
Išiel som do kanadského juniorského tímu Owen Sound Attack, v ktorom som hrával už predchádzajúcu sezónu. Momentálne máme za sebou 36 zápasov, v tabuľke sa pohybujeme na piatom až šiestom mieste v našej divízií, kde súperí 10 tímov.
- A ako sa darí tebe osobne?
Čo sa týka mojich výkonov, myslím, že vládne spokojnosť. Dosiaľ som nazbieral 43 bodov v kanadskom bodovaní za 15 gólov a 28 asistencií. Bol som stále najproduktívnejším obrancom ligy, až kým som sa nezranil. Zatiaľ som pre zranenie vynechal 10 zápasov, sám presne neviem, koľko budem ešte maródovať. Dúfam, že nie dlho...
- Vraj si bol nominovaný do výberu súťaže?
Áno, bol som nominovaný do All stars tímu ligy, kde hráčov vyberajú tréneri a generálni manažéri klubov v lige. Na dvojdňovom slávnostnom podujatí sa prvý deň uskutoční súťaž zručnosti a na druhý deň sa hrá exhibičný zápas pre divákov medzi hráčmi oboch divízií súťaže. Neviem však, či sa na tomto podujatí, ktoré sa bude konať v najbližších dňoch, pre zranenie kolena zúčastním.
- Na prelome rokov skončila na majstrovstvách sveta do 20 rokov slovenská reprezentácia, ktorej si bol kapitánom, ôsma. Ako hodnotíš tento výsledok?
Očakával som viac. Náš tím bolo určite silný a mal na to, aby získal medailu. Doplatili sme však na časté vylúčenia, nepremieňanie šancí a nedodržiavanie taktických pokynov od trénerov. Mne osobne sa hralo veľmi dobre, veď z našich šiestich zápasov som bol trikrát vyhlásený za najlepšieho hráča zápasu a spolu so Zagrapanom a Laščekom nás ocenili ako najlepšiu trojicu hráčov zo Slovenska. No to určite „neprekrylo“ horšie pocity z nášho umiestnenia na šampionáte.
