Projektom kompostárne pre mesto Prievidza sa spoločnosť TEZAS začala zaoberať už v roku 1998. V závere minulého roka sa podarilo stavbu kompostárne ukončiť a skolaudovať. „Od nového roku je pokusne uvedená do prevádzky. Pozostáva z oceľovej haly, ktorá má betónovú zaizolovanú podlahu, aby nedošlo ku kontaminácii podzemných vôd. Jednotlivé komponenty biomasy sa navážajú do deviatich boxov, kde dochádza k procesu fermentácie a následne k dozrievaniu na voľnej ploche. Dodržiavaním technologického postupu, udržiavaním teploty a vlhkosti sa predíde obyčajnému hnitiu a kompost sa opäť môže vrátiť do prírody,“ hovorí Juraj Romančák, konateľ spoločnosti TEZAS a pokračuje: „Zatiaľ však o komerčnom využití kompostu neuvažujeme. Platia tu totiž veľmi prísne normy, ak by sme chceli náš kompost predávať, museli by sme mať lepšie technické vybavenie a robiť vstupné i výstupné kontroly. Zatiaľ budeme uplatňovať systém, že to čo zoberieme z mesta, použijeme len na verejnú zeleň.“ Maximálny výkon kompostárne je v súčasnosti približne osemsto ton kompostu ročne. Avšak pri tvorbe biomasy, ktorá vzniká na území mesta v objeme štyritisíc ton, táto hala nebude stačiť. Spoločnosť TEZAS navrhuje riešiť túto situáciu vznikom tzv. komunitných kompostárni, ktoré by sa vytvorili v rôznych lokalitách mesta napríklad na miestach IBV. Pokiaľ sa totiž produkuje biomasa do 10 ton, na výstavbu kompostárne nie je potrebné stavebné povolenie a ani zákon o odpadoch nestanovuje také prísne normy ako pre veľké kompostárne. Tým by sa čiastočne vyriešila aj otázka, ako bude mesto nakladať s rastlinným odpadom zo súkromných záhrad. „Zákon hovorí jasne, o biomasu sa musí postarať obec. To však nevylučuje, že majitelia záhrad si za túto službu nebudú platiť, ak im mesto umožní legálne sa rastlinného odpadu zbaviť, pričom zabezpečí jeho odvoz a spracovanie. Občanom by som tiež odporučil dávať bio odpad do tzv. kompostérov, špeciálnych nádob,“ dodáva J. Romančák
Prečo biomasa nepatrí na skládku?
Bioodpad v komunálnom odpade predstavuje až 40 percent objemu. Ak sa táto zložka vylúči nie sú skládky natoľko kapacitne zaťažované. Pri hnití biomasy vznikajú rôzne jedy a tiež metán, ktorý je skleníkovým plynom, čo má negatívne dopady na životné prostredie.
