lačovú besedu. Zranený vojak súhlasil s tým, že na nej prvýkrát verejne prehovorí. Spoločnosť mu pritom robila jeho placho pôsobiaca manželka Michaela, ktorá po celý čas zvierala jeho pravú ruku.
Na začiatku tlačovej besedy prečítal zranený muž vlastnou rukou napísané vyhlásenie, v ktorom vyjadril hlbokú ľútosť nad tým, že sa podarilo prežiť iba jemu. Triasli sa mu pritom ruky, na čo ho manželka povzbudzujúco chytila za koleno... Zároveň poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na jeho záchrane, či už v teréne alebo v košickej nemocnici. Následne odpovedal na otázky novinárov, ktorí sa ho pýtali na okolnosti tragédie i jeho pocity.
Martin Farkaš v sebe nezaprel vojaka. Hovoril jasne a stroho, bez zjavných emócií. Na otázky súvisiace s pádom lietadla z osobných dôvodov odmietol odpovedať. Nekomentoval ani, či sa svojich druhov pokúšal zachrániť, ale potvrdil, že po tragédii počul nejaké hlasy.
Muž mal na tvári početné pozošívané rany a odreniny, s ktorými kontrastovali jeho blankytné oči. Bolo z nich cítiť melanchóliu, aj keď vystupoval ako profesionálny vojak. Miestnosť opustil spolu so svojou manželkou, z ktorej vyžaroval pocit šťastia, že jej muž žije.
Novinári mali iba desať minút na otázky pre M. Farkaša. Každý z prítomných mu chcel položiť aspoň jednu, preto sa navzájom miešali.
Prinášame skrátený autentický záznam z tlačovej besedy.
X x x
Čo bolo prvé, čo ste povedali manželke, keď ste sa stretli v nemocnici?
- Najprv som ju nespoznal, bolo to trošku humorné, potom sme sa zvítali.
Mohla by povedať manželka, ako prebiehalo prvé stretnutie?
- Čo povedal? Miška, ahoj...“
Čo vás viedlo na misiu a ako vidíte svoju ďalšiu budúcnosť?
- Vidím ju ako finančiak na mechanizovanom prápore v Leviciach. Na misiu ma viedla hlavne možnosť kariérneho rastu, prípadne zarobenia si peňazí.
Budete ešte niekedy zvažovať ďalšiu misiu?
- V súčasnosti je zákon postavený tak, že nerozhodujeme my, či ideme na misiu alebo nie, dostávame to rozkazom. Ale už sa určite na žiadne výberové konanie hlásiť nebudem.
Pamätáte si na stretnutie so slovenským záchranárom, ktorý vás asi štyri kilometre od miesta tragédie ošetroval?
- Pamätám si, že som sa stretol s maďarským záchranárom, stretnutie so slovenským si už nepamätám.
Spomínate si, že ste počuli po nehode nejaké hlasy?
- Áno, počul som ich.
Údajne nastúpilo do lietadla viac vojakov, než bola jeho kapacita. Čo je na tom pravdy?
- Nemám o tom žiadnu informáciu. Sedeli sme všetci na miestach.
Veríte v Boha? Máte pocit, že vám pomohla aj vaša viera?
- Áno. Určite som sa po prežití tejto nehody pomodlil. Či to malo nejaký vplyv, si musí urobiť názor každý sám.
Zmenila tragédia váš postoj k životu?
- Myslím si, že nie.
Pán Farkaš, chceli by ste niečo odkázať pozostalým?
- Že im veľmi držím palce a že s nimi súcitím.
Otázky pre manželku
Odkedy ste spolu? Ovplyvní táto nehoda nejako váš vzťah?
- Už sme spolu päť rokov, ale poznáme sa ešte dlhšie. Poldruha roka sme manželia. To, čo sa stalo, náš vzťah určite nejako ovplyvní, utuží ho.
Súhlasili ste s tým, aby išiel manžel na túto misiu? Áno, súhlasila som.
Kedy ste po nehode videli prvýkrát manžela a v akom bol stave?
- Vtedy, keď už po operácii ležal na ARO. Bolo to v piatok nadránom, asi o tretej.
