O výsledkoch sme informovali v minulom čísle, teraz len pripomíname, že Prievidžania obsadili konečné ôsme miesto. V skupine prehrali s Papendrechtom (Holandsko) 6:32, so Znojmom (ČR) 15:20, s Adlerom Rauxelom (Nemecko) 13:21 a v zápase o konečné 7. miesto podľahli tímu Benfica Lisabon (Portugalsko) 13:15. O podujatí sme sa porozprávali s podpredsedom a hráčom SKK Prievidza Marcelom Kavalom, ktorý bol zároveň podpredsedom organizačného výboru podujatia.
* Ako hodnotíš vystúpenie Prievidze vo finále Európskeho pohára majstrov?
Zo športového hľadiska sme očakávali viac, cieľom bolo, okrem pobavenia divákov a poskytnutia im pekného športového zážitku, dosiahnuť aspoň jedno víťazstvo, čo sa, žiaľ, nepodarilo. Najbližšie sme k nemu mali v zápase o konečné siedme miesto, no napokon sme Benfice podľahli. Potvrdili sa vlastne naše predpoklady z minulého roka, že najprijateľnejšími súpermi by pre nás boli anglický majster Invicta Londýn a portugalská Benfica Lisabon. Žreb, bohužiaľ, rozhodol, že oba spomínané celky boli v druhej základnej skupine a tak sme sa s nimi mohli stretnúť až v zápase o konečné umiestnenie.
* Najväčším problémom prievidzského mužstva sa zdalo byť premieňanie šancí. Ani v jednom zápase ste nedali viac ako 15 košov...
Na vrcholnej scéne sa zápasy vyhrávajú skôr kvalitnými obranami ako útokmi. Ak dá mužstvo 12 či 14 košov, vie pri dobrej obrane zvíťaziť. Preto si myslím, že skôr nás päta tlačila v obrannej činnosti, inkasovali sme strašne veľa košov, len raz sme ich mali na konte menej ako 20. A pri takomto vysokom počte inkasovaných košov sme mohli len ťažko pomýšľať na víťazstvo.
* V čom ešte zaostávali Prievidžania za najlepšími európskymi celkami?
Markantný rozdiel bol najmä vo vyhranosti nášho mužstva v porovnaní so súpermi. Nemáme odohraných dostatok kvalitných zápasov, čo bolo vidieť. Za polrok sme odohrali vlastne len sedem zápasov v maďarskej lige, čo ako príprava nepostačuje na takéto významné podujatie.
* Kto z prievidzských hráčov podal podľa teba najlepšie výkony?
Podľa mňa nikto z hráčov výraznejšie nevyčnieval, no zrejme svoje skúsenosti do vyrovnaných výkonov najlepšie pretavila Eva Bušíková. Spomedzi dievčat bola najlepšou strelkyňou družstva.
* Aká bola spokojnosť zo strany zahraničných družstiev s organizáciou turnaja, ktorú mal na starosti váš klub?
Veľmi nás potešilo, že všetci vyjadrili veľkú spokojnosť s organizáciou podujatia. Otvorene priznali, že pred odchodom na Slovensko mali obavy, išli takpovediac do neznáma a nevedeli čo ich čaká. Napokon tvrdili, že to, čo prežili, predčilo ich očakávania o sto percent. Veľká spokojnosť bola s ubytovaním, halou i pohostinnosťou Slovákov, čo nás veľmi potešilo. Cenili si aj to, že takého významné podujatie dokázalo zorganizovať pár nadšencov korfbalu.
* Divácka kulisa ich však zrejme trochu sklamala. Nemyslíš, že keby sa turnaj hral u iného účastníka finálového turnaja, prišlo by viac fanúšikov korfbalu?
Ťažko povedať, možno áno, možno nie. Keď to zoberieme z tej pozitívnej stránky, divácka účasť bola mnohonásobne vyššia ako býva na korfbalovom turnaji Mayor cup v Prievidzi. Na prievidzských zápasoch bolo 400 – 500 divákov, čo bola pomerne slušná účasť, vzhľadom na to, že korfbal tu nie je až taký známy šport. Dobrá atmosféra bola i počas finálového zápasu, k čomu prispelo i 80 fanúšikov belgického tímu. A či by v inej krajine bolo viac divákov? Pamätám si, že už sme v minulosti hrali finále európskeho pohára majstrov aj v telocvični, kde sa ledva zmestilo 200 divákov. Takže mohlo i nemuselo by to tak byť...
