Tento 26-ročný 184 cm vysoký a 90 kg vážiaci obranca po odchode z Prievidze bol na skúške v Havlíčkovom Brode, no zlomil si ruku a musel pauzovať. Po vyliečení sa vrátil do Havlíčkovho Brodu, kde však odohral len štyri duely. Následne dostal lepšiu ponuku zo Záhrebu a upísal sa tamojšiemu klubu Medveščak. O tom, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch sa presvedčil hneď v prvom zápase, keď si zlomil ruku, tento raz ľavú! Po viac ako štvortýždňovej prestávke sa začiatkom decembra opäť vrátil do zápasového kolotoča. Róbertovi Mokrému sme položili niekoľko otázok.
* Róbert, v akej súťaži pôsobí tím, za ktorý hrávaš?
Náš klub pôsobí v dvoch súťažiach. Dôležitejšou je medzinárodná interliga, v ktorej hrávajú okrem nás tri maďarské a tri slovinské celky. Potom klub pôsobí aj v chorvátskej lige, ktorá má len troch účastníkov. V tejto súťaži však ja nenastupujem, pretože som nebol na súpiske tímu v požadovanom čase.
* Je Interliga kvalitnejšou súťažou ako I. slovenská liga?
Podľa mňa áno, sú v nej tímy na úrovni našich slabších extraligistov, resp. lepších prvoligistov. Napríklad v slovinskom družstve Jesenica hrá 14 reprezentantov Slovinska, ktoré hrá v A-kategórii majstrovstiev sveta.
* Ako sa vášmu tímu darí a aké sú jeho ciele?
Zatiaľ to nie je nič lichotivé, sme na poslednej siedmej priečke interligy. Čo sa týka cieľa, tým je minimálne napodobniť úspech z minulej sezóny a to prejsť prvým kolom play-off. Do vyraďovacích bojov postúpia všetky tímy. Ak by sme zostali na poslednej priečke, nastúpili by sme proti druhému celku súťaže, prvý postupuje priamo do 2. kola play-off.
* Ako sa darí tebe osobne?
Po zranení sa mi celkom darí, dostávam dostatok príležitostí na ľade. Hrávam v priemere 27 minút na zápas, som na ľade takmer každé druhé striedanie. Hrávam presilovky aj oslabenia.
* Je niečo, na čo si nevieš v zahraničí zvyknúť?
Po osobnej stránke ani nie, po hokejovej to, že sme poloprofesionálny klub, kde sú na profesionálnej báze len cudzinci. V tíme máme dvanásť Chorvátov, ktorí sú amatéri a tomu zodpovedá aj kvalita tréningového procesu. Stalo sa, že sme boli na tréningu len dvanásti. To sa odzrkadľuje aj na výsledkoch a taktiež na našom tabuľkovom postavení v Interlige.
* Akým jazykom sa v tíme dorozumievaš?
Tréner Csanky je Slovák, takže s ním dohovorím po slovensky, rovnako tak so štyrmi slovenskými spoluhráčmi. Čo sa týka Chorvátov s nimi chorvátsko-slovensky, ak sa rozprávame pomaly, dá sa dorozumieť. Dvaja moji slovenskí spoluhráči - Viliam Chovanec a Miroslav Brumerčík, ktorí sú na Jadrane tretí rok, už plynule rozprávajú tamojším jazykom.
* Sleduješ v zahraničí počínanie prievidzských hráčov v I. lige?
Áno cez internet. Spravidla si po každom odohranom kole súťaže pozriem, ako si počínali.
* Ako zvykneš v cudzine tráviť voľný čas?
Veľa voľného času nemáme, no ak ho mám, trávim ho so slovenskými spoluhráčmi. V byte bývam spolu s ďalšími tromi Slovákmi, okrem spomínaného Chovanca, aj s ďalšími dvomi spoluhráčmi Dušanom Pohorelcom a Jozefom Voskárom, ktorý hrával aj v Prievidzi. Najčastejšie tak ideme spolu do mesta či na nejaký koncert.
* Do kedy máš podpísanú zmluvu v Chorvátsku?
Zatiaľ do konca januára. Či zostanem aj dlhšie bude závisieť od toho, ako si budeme počínať v prvom kole play-off interligy.
