Vďaka modelu dievčenských ružových večerných šiat pod číslom štrnásť sa ňou stala Blanka Belicová zo Zemianskych Kostolian. S manželmi Belicovými sme sa stretli pri odovzdávaní ceny v kuchynskom štúdiu A Typ v Prievidzi. „Novú kuchyňu potrebujeme vymeniť ako soľ, ale pokiaľ by sme sa do súťaže nezapojili a nevyhrali určite by sme si ju nemohli dovoliť,“ povedala nám šikovná mamička Blanka. Radosť oboch manželov z výhry bola neopísateľná, už dopredu si premysleli, aká by mala byť ich kuchyňa snov. „Blanka má okrem šitia veľkú záľubu v pečení tort, no keďže bývame v bytovke, nie je tam mnoho priestoru na jej kuchárske realizovanie sa,“ prezradil nám Juraj Belica a dodal: „Preto by sme chceli praktickú linku s veľkým pracovným stolom s vysúvacou doskou.“ Jurajova nežnejšia polovička prikyvuje a upresňuje: „Linka by mala byť farebne ladená do zelena, ale tiež sa mi páči imitácii bledého dreva.“ Podľa predstáv manželov Belicových pripraví poradkyňa predaja kuchynského štúdia grafický návrh, na základe ktorého sa vypracuje cenová ponuka. „Prvotný návrh sa bude dolaďovať dovtedy, kým zákazníci nebudú spokojní ako s linkou, tak i s cenou, pretože výherkyňa si môže vybrať i drahší typ linky. Neodídu od nás, pokiaľ nebudú spokojní,“ podotkla s úsmevom poradkyňa predaja. Kým sme si spoločne v štúdiu pozerali rôzne typy kuchynských zostáv, rozhovorili sme sa o súťaži. „K ušitiu slávnostných šiat ma inšpiroval môj švagor, ktorý žije v Čechách a má dcéru vo veku našej osemročnej dcéry Laury. Požiadal ma, či by som pre ňu neušila večerné šaty do divadla. Zhruba mi povedal svoju predstavu, no ostatné nechal na mňa. Výsledok sa mi veľmi páčil a chcela som také šaty i pre Lauru,“ povedala pani Blanka. Do divadla sa síce ešte v saténových šatách Laura nedostala, no využila ich na školskom večierku a besiedke a samozrejme sa v nich niekoľko mesiacov prezentovala na stránkach Prieboja. Blanka Belicová si zaspomínala i na prvé krajčírske pokusy. „Pamätám sa, ako som po prvýkrát šila. Bola som asi siedmačka, na látku mi dala peniaze starká. Nechcela som od nikoho žiadnu radu. Vytvorila som tričko a vyzeralo to naozaj hrozne, ale bola som naň pyšná a dokonca som ho i nosila. Šikovné ruky som vraj zdedila po starej mame, ktorá tiež šila, ale i po starom otcovi, ktorý sa venoval rezbárstvu. Ja som však vyštudovala odbor strojárstvo, no ručné práce mám stále veľmi rada,“ vyznala sa nám B. Belicová, ktorú počas súťaže najviac potešila podpora okolia. „Veľa ľudí nám posielalo kupóny, z rodiny, z práce, susedia, dcérini spolužiaci i učitelia. Chcem im za to poďakovať,“ dodala na záver.
