Tento duatlonista a bežec má za sebou prvú sezónu medzi seniormi. O nej, ale aj o budúcom roku, sme sa s ním porozprávali.
* Martin, ako sa pozeráš na končiaci rok po športovej stránke. Vládne spokojnosť alebo skôr sklamanie?
Cítim aj jedno aj druhé. Sklamaný som, že minulý rok bol, čo sa týka medzinárodných úspechov oveľa lepší, získal som medailu na majstrovstvách sveta i Európy juniorov. Tento rok som však prešiel do vyššej kategórii – U23. Moje siedme miesto na majstrovstvách Európy je vzhľadom na to, že som tu absolvoval premiéru solídny výsledok. Čo sa najviac mrzí, sú vynechané majstrovstvá sveta v duatlone. Nielen preto, že boli v Austrálii, čo je pre nás „exotická“ krajina, ale aj preto, že moja forma postupne gradovala. Tréningové časy pred majstrovstvami sveta napovedali, že by som mohol zabojovať o popredné umiestnenia, no realita napokon bola úplné iná. Mal som veľkú smolu. Dva týždne pred odletom do Austrálie som končil sústredenie v Tatrách. Na poslednom tréningu, keď som sa už vlastne vracal na chatu, som dva kilometre od nej stupil na asfaltke na kameň a zranil som sa. Natrhnuté šľachy v pravom členku si vyžiadali mesiac bez tréningu...
* Ktoré najvýznamnejšie úspechy si dosiahol v rámci Slovenska?
Čo sa týka duatlonu, získal som titul majstra Slovenska v krátkom duatlone v Brusne a titul majstra Slovenska v šprintduatlone v Bojniciach. Potešilo aj víťazstvo slovenského pohára v duatlone. Čo sa týka atletiky, tam som viac pocítil prechod do mužskej kategórii. Tu potešilo najmä prvenstvo v slovenskom pohári behu do vrchu.
* Ktorý z vymenovaných výsledkov v rámci Slovenska si najviac ceníš?
Určite je to jeden z duatlonový titulom majstra Slovenska. Keďže zväz dáva väčší dôraz na
krátky duatlon, tak práve ten. V Brusne bola vtedy navyše kompletná slovenská špička s výnimkou Orlického.
* Vo väčšine pretekov obsadzuješ popredné priečky. Stalo sa v tomto roku, že si skončil niekde v hĺbke štartového poľa, alebo si preteky nedokončil?
Z pretekov som bol donútený odstúpil len raz v živote, keď som mal ťažký úraz na bicykli v roku 2002 a prišla po mňa sanitka, ktorá ma odviezla do nemocnice. Čo sa týka najhoršieho umiestnenia v tomto roku, ním bolo siedme miesto na majstrovstvách Európy v duatlone.
* Zrejme sa už pripravuješ na novú sezónu...
Po skončení tejto sezóny, od októbra, som mal prechodné obdobie s tréningami dva-trikrát do týždňa. S „plnou“ bežeckou prípravou som začal pred dvomi týždňami, trochu ma pribrzdila choroba. Od januára by som rád trénoval aj v bežeckom tuneli v Bojniciach a rád by som začal jazdiť aj na bicykli.
* Ako budeš trénovať cyklistiku v zimných mesiacoch?
Doma na valcoch, na ktorých sa umiestni môj súťažný bicykel. Šliapem tak na mieste, no musím mať aj techniku jazdy, keďže valce sú široké len okolo tridsať - štyridsať centimetrov.
* Od februára začína halová atletická sezóna. Na ktorých podujatiach by si mal štartovať?
Predstavím sa len v jednej disciplíne, na majstrovstvách Slovenska v behu na 3000 m mužov. Začiatkom tohto roka som na šampionáte štartoval so zápalom priedušiek a dosiahol som čas 8:42 min. Na najbližších majstrovstvách Slovenska by som rád mal čas okolo 8:25 – 8:30 min.
* A čo sa týka umiestnenia?
To nie je pre mňa také dôležité. Halovú atletickú sezónu beriem len ako prípravu, takže dôležitejší je pre mňa spomínaný čas. Ak by sa mi ho však podarilo dosiahnuť, medaila by mi nemala ujsť. O popredné miesta budú okrem mňa bojovať aj Fedák, Grull, prípadne Vanko, ako bude štartovať...
* Čo by malo byť pre teba vrcholom budúcej sezóny?
Jednoznačne majstrovstvá sveta v duatlone, mali by byť na začiatku leta v Kanade. Tento termín je pre mňa výhodou, keďže mi nevyhovuje sychravé jesenné počasie. Skôr mám rád vyššie teploty, ktoré zasa nevyhovujú ostatným pretekárom.
