Spisovateľa, ktorý oslávil 6. decembra päťdesiate narodeniny, a celú mladosť prežil v metropole hornej Nitry, si s radosťou spolu s Priebojom pripomenul i jeho starý priateľ básnik Ondrej Čiliak. „Daniel býval od malička s rodičmi na Starom sídlisku, neďaleko nás, no stretli sme sa až, keď mal sedemnásť rokov a ja som vydal prvú svoju zbierku. Okamžite sme sa stali blízkymi priateľmi. Pravidelne sme sa stretávali počas jeho štúdia na prievidzskom gymnáziu. Prezradím, že tu prežil svoju prvú veľkú lásku a práve ona ovplyvnila vznik prvej knižky Motýlí kolotoč,“ hovorí záhadne O. Čiliak. Doteraz Daniel Hevier patrí medzi troch najmladších debutujúcich slovenských spisovateľov po P. O. Hviezdoslavovi a K. Peterajovi. Po maturite odišiel z Prievidze študovať do Bratislavy na Filozofickú fakultu odbor slovenčina – estetika. Po skončení vysokej školy začal pracovať ako redaktor Čs. rozhlasu. Už po dvoch rokoch nastúpil dráhu spisovateľa v slobodnom povolaní. Neskôr bol šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá a od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi. Doteraz napísal viac ako sto diel, napríklad Nevyplazuj jazyk na leva, Autorské rozprávky, Krajina zázračno, Kam chodia zmrzlinári na zimu a mnohé ďalšie obľúbené knižky. Ondrej Čiliak sa o jeho diele vyjadril: „Je to človek s výnimočným talentom, čoho sa chytil, to mu išlo. Okrem písania hral v kapele a maľoval. Na našu literárnu scénu priniesol novotárstvo v jazyku. Nepodceňuje detského čitateľa, jeho básne pre deti nie sú len jednoduché veršovačky, ale kvalitná poézia. On sám má detskú dušu, je takým slovenským Andersenom.“
Mesto svojej mladosti a dlhoročných známych naposledy navštívil pred dvomi rokmi, ale nezabúda, o tom svedčí i e-mail, ktorý nedávno adresoval práve Ondrejovi Čiliakovi:
„Čím som starší a ďalej od môjho mesta, ktoré pokladám za rodné, tým viac sa mi v mysli vynárajú chvíle, dni, ročné obdobia, roky, ktoré som v ňom strávil. Pri poslednej návšteve som zistil, že nič nie je zabudnuté, že to bolo len ukryté v zhone dní. Preto aj dnes cítim ostrú jesennú vôňu vetra zmiešaného s dažďom, keď sme chodili po uliciach Prievidze a nikoho sme sa nemuseli báť, boli sme opojení z literatúry, ktorá bola v nás, a trochu aj z koňaku či piva z Detvana .... Možno dodnes chodia tí dvaja – traja chlapci po Prievidzi aj keď možno nosia iné tváre ... Neverím, že spomienky skresľujú, práve naopak, spomienky sú najspoľahlivejším archívom, pretože to, čo je v nich uchované, bolo to najpravdivejšie a najsilnejšie. Ostatné odveje čas.“ Pri príležitosti spisovateľovho životného jubilea pripravuje Hornonitrianska knižnica vydanie personálnej bibliografie pod názvom Zázračný rozprávkový svet Daniela Heviera. Autorsky sa pod ňu podpíše Ondrej Čiliak a Božena Blaháčová.
