Pre mladú športovkyňu FKŠ Prievidza je to už piata medaila z vrcholných podujatí. Svoju prvú medailu si doviezla z majstrovstiev Európy v Bielorusku, kde skončila v roku 2002 druhá v KATA družstiev dorastu. Vlaňajšok bol pre ňu dosiaľ najúspešnejší. Na majstrovstvách Európy juniorov v Rakúsku skončila druhá v Kata družstiev a na majstrovstvách sveta juniorov v Nemecku vyhrala kategóriu Kata družstiev a tretia bola medzi jednotlivkyňami. Tentoraz zabodovala v talianskom Viareggio, keď skončila druhá v kata – Goju ryu. Mimochodom Slováci tu v kategórii seniorov získali 19 medailí, z toho osem zlatých, šesť strieborných a tri bronzové. Zaujímavosťou je, že 19-ročná Dušana Čierna, ktorá študuje na FTVŠ v Bratislave trénerstvo, na šampionáte pôvodne ani nemala štartovať. Držiteľka čierneho pásu 2. dan, trénujúca karate siedmy rok, sa o tom rozhovorila.
„Pôvodne nebolo na môj štart peňazí. A tak som ani nepočítala, že do Talianska pôjdem. Navyše, veď v tejto sezóne, od septembra, som pre študijné povinnosti na žiadnej súťaži neštartovala. A treba priznať, že z rovnakého dôvodu, som ani netrénovala toľko ako po minulé roky. Na šampionát som sa dostala ako náhradníčka po tom, ako si známy karatista a tanečník Fredy Aisy zranil chrbát a rozhodol sa, že do Talianka nevycestuje. Správu, že som dodatočne nominovaná som sa dozvedela v pondelok a už v stredu som sedela v autobuse smerujúcom do Talianska.“
* Príprava pred šampionátom tak zrejme nebola optimálna...
To určite nie. Dokonca som si po oznámení dodatočnej nominácie od reprezentačného trénera Klementisa myslela, že idem do Talianska len ako náhradníčka. To, že budem aj pretekať, som sa dozvedela až v autobuse, ktorý už smeroval do Talianska.
* Ambície tak zrejme z tvojej strany neboli vysoké...
Neboli. Navyše v seniorskej kategórii som štartovala na vrcholnom podujatí po prvý raz. V kútiku duše som dúfala, že by som sa mohla prebojovať medzi záverečnú osmičku, no o zisku medaily som ani neuvažovala. Možno mi k dobrému výsledku pomohlo aj to, že som bola nominovaná ako náhradníčka, nebola som toľko v strese ako niektorí moji kolegovia z reprezentačného tímu, od ktorých sa očakával zisk medaily...
*Aká bola konkurencia v tvojej kategórii?
V našej kategórii Goju ryu žien dovedna štartovalo štyridsať pretekárok, z Talianska, Ruska, Austrálie, Slovenska, ale aj z takých krajín ako Peru, Senegal, Argentína či Brazília.
Mohla by si nám aj priblížiť svoju cestu k úspešnému výsledku?
Prvými kolami som prešla pomerne hladko až som sa dostala do finálovej štvorky. Tam sme sa kvalifikovali tri Slovensky - Ľubomíra Klementisová, Barbora Buchtová, ja a jedna domáca pretekárka. V tejto konkurencii som po finálových cvičeniach obsadila druhé miesto za Ľubomírou Klementisovou.
* Po vyhlásení výsledkov boli aj slzy šťastia?
Nielen šťastia. Vo finále som podľa mojich pocitov podala dobrý výkon. No keď som videla, ako všetci po vystúpení domácej pretekárky tejto Talianke gratulujú, vyšli zo mňa slzy sklamania. Myslela som si, že som štvrtá... Následne po vyhlásení výsledkov som bola veľmi šťastná, druhé miesto na majstrovstvách sveta seniorov je pre mňa dosiaľ najúspešnejší výsledok.
* Si z vlaňajška juniorskou majsterkou sveta v súťaži družstiev. Tentoraz si v súťaži družstiev neštartovala?
Nie, pretože som s družstvom nemala natrénované. Moje bývalé kolegyne z juniorského družstva - Buchtová a Malíková, štartovali v seniorskom tíme s Klementisovou.
* Na akej významnej súťaži sa predstavíš najbližšie?
Tréner mi povedal, že by som ešte mohla budúci rok štartovať na juniorských majstrovstvách sveta v Číne. Dúfam, že sa do tejto zaujímavej krajiny dostanem...
