Tentoraz sme sa do New Yorku ozvali s tým, aby prezradil, ako na súťaži dopadol. Už z jeho úvodných slov vyplýva, že prevládalo sklamanie. Dôvod ozrejmil slovami: „Mal som smolu ako hrom! Týždeň pred súťažou som si zranil rameno pri tažkých tlakoch. Najprv som nič necítil, ale neskôr to začalo bolieť a na druhý deň som ani ruku nemohol zdvihnúť. Okamžite som bežal k špecialistovi, nech mi s tým niečo spraví, aby som mohol odtrénovať ešte štyri tréningy do súťaže. Tak ma liečil laserom a masážami, každý deň som kvôli bolesti tiež bral lieky. To všetko spôsobilo, že sa mi udržalo veľa vody v podkoži, čo v konečnom dôsledku znamenalo nevyrysovaný vzhľad. Stálo ma to finále a spomedzi 40 borcov som skončil kdesi okolo 13. až 15. miesta. Ani som to už na konci nesledoval, sklamaný som odišiel hneď po ukončení semifinale. Čo sa týka konkurencie, bol som jeden s najrobustnejších na pódiu, no takisto sa hodnotí aj spomínaná vyrysovanosť, ktorá nebola z mojej strany ideálna. Nechcem sa na nič vyhovárať, no pokiaľ by sa mi to zranenie neprihodilo, mohol som bojovať o medailu. Dúfam, že na rok sa bez nej už nevrátim...“
* Zdá sa, že ešte teraz ťa to škrie...
To áno, no život ide ďalej. Mojou najbližšou túžbou je čo najskôr si napraviť meno. Na jar pôjdem na celoamerický šampionát do New Jersey, alebo neskôr v máji odletím do Texasu na International –american cup, kde by som chcel presvedčiť, že mám na viac. Na druhej strane je pre mňa tento výsledok istým spôsobom aj pozitívom. Z toho hľadiska, že som doteraz v podstate iba vyhrával súťaže a toto mi otvorilo oči a prebralo ma z naivity. Viem, že nesmiem nič ani v najmenšom podceňovať..“
Autor: bb