Keď zomrel, pochovaný bol 11. novembra a práve preto je v tento deň jeho meno v kalendári. Tento rok o deň neskôr – teda v sobotu 12. novembra si pripomenuli svojho patróna aj Bojničania.
Jarmok
Ani nepriaznivé počasie neodradilo ľudí, aby prišli na Hurbanovo námestie na jarmok. Medzi ľuďmi, ktorí sa prechádzali popred stánkami, spoznávame známu tvár. Tvár, ktorá sa počas prázdnin objavila v krúžku v našej letnej hre. Takmer osemnásťročný Martin sa tiež prišiel pozrieť, čo trhovníci ponúkajú. „Občas sa idem na jarmoky pozrieť. Je tu naozaj všeličo. Moderný tovar, ale aj ľudoví remeselníci, takže je čo obdivovať.“ Spolu s Martinom sa zastavujeme pri stánku Michala Nemčeka z Nitrianskych Sučian. Okoloidúcim ponúkal predovšetkým svoje medovníčky, no zaujali aj biče s ktorými plieskal, či fujary. Jednu si vzal do rúk aj Martin, no rýchlo zistil, že zahrať na nej, nie je vôbec jednoduché.
Keď sme opúšťali jarmok, na ktorom vyhrávala reprodukovaná hudba a rozvoniavala pečená klobása, spýtali sme sa Martina, ako ho vlastne volajú. „Maťo,“ odpovedal stručne a dodal: „Tak mi hovorili v škole, aj doma ma tak volajú. Mama mi vraj dala meno Martin preto, že kedysi v kočiari vozila chlapca od susedov a ten bol Martin. Povedala si, že keď raz bude mať syna, tiež sa tak bude volať. Navyše sa to páčilo aj babke, pretože je to aj meno svätca.“ Šťastnými farbami nositeľov mena Martin sú čierna, hnedá a tmavomodrá. Maťo to samozrejme netušil, no keď sme sa ho spýtali, akú farbu má rád nezaváhal ani na chvíľu – modrú rôznych odtieňov. Dodajme ešte, že vo všeobecnosti sú vraj Martinovia nepokojní, inteligentní, citliví a lákajú ich povolania, ktoré spájajú intelektuálnu a manuálnu zručnosť.
Akadémia
Je krátko pred pol siedmou večer a obradná sieň v budove „Pivára“ v centre Bojníc je zaplnená do posledného miesta. Vystúpenia Zboru sv. Martina totiž vždy lákajú divákov. Ich výročné koncerty v novembri zvlášť. Tohtoročná slávnostná akadémia bola o to výnimočnejšia, že sa na nej predstavil aj Jesenický spevácky zmiešaný zbor pod vedením dirigentky Dany Brašíkovej, ktorý pôsobí v družobnom mestečku Bojníc v Jeseníku v Českej republike. Predstavil sa viacerými upravenými ľudovými piesňami, skladbami Zděnka Lukáša a výbornými spirituálmi. Dve operné árie zaspievala aj Silvia Jadroňová zo ZUŠ Bojnice. Domáci bojnický zbor otvoril akadémiu piesňou k sv. Martinovi, nechýbali skladby svetových autorov a sólové vystúpenia. Samozrejme, ani „náš“ Martin nechýbal medzi spevákmi. „Do zboru chodím od februára a baví ma to, spievam bas,“ prezradil Maťo a dodal, že aj jeho potešilo, že na slávnostnej akadémii mohli zaspievať aj dve piesne s jesenickým zborom.
Zábava
Aké by to boli hody bez dobrej zábavy. V kongresovej sále sa o ňu postarala skupina Saxi Band, ale aj už spomínaný jesenický zbor, ktorý predstavil časť rockového oratória. „Na tieto hodové zábavy chodieva veľa ľudí, sú obľúbené a je na nich skvelá atmosféra. Tentoraz bolo menej ľudí, možno to spôsobil aj futbal Španielsko – Slovensko,“ prezradila riaditeľka MsKS Bojnice Helena Dadíková. Aj zo samotnej zábavy sa počas zápasu niekoľko mužov vytratilo do miestnosti, kde bol televízor... Maťo, ktorý počas dňa navštívil jarmok a vystupoval na akadémii sa zabával. Priznal, že polka a valčík mu nejdú, no na moderné piesne si rád občas zatancuje.
Bojnické hody sú pre tento rok minulosťou. Možno sa na niektorých stoloch objavila aj pečená hus. Práve ona totiž patrí k sv. Martinovi, dokonca je s ňou aj zobrazovaný. Legenda hovorí, že obyvatelia mesta Tours si Martina tak vážili, že ho chceli za svojho biskupa. Išli za ním s týmto návrhom. No on bol veľmi skromný a pred ľuďmi sa skryl do chlieva, v ktorom boli husi. No práve tie ho svojím gagotom prezradili.