Šesťdesiatštyri delegátov si mohlo vybrať z dvoch kandidátov. Jedným z nich bol 61-ročný Nováčan Eduard Prelovský (na snímke autora), ktorý bol posledných štyri a pol roka prezidentom SZVP a druhým bol o takmer dvadsať rokov mladší manažér slovenskej vodnopólovej reprezentácie Roman Poláčik. Pre Prelovského hovorili najmä väčšie funkcionárske skúsenosti, pre Poláčika zasa dobré meno v zahraničí, ktoré získal počas 22 rokov legionárčenia. Všeobecne sa očakával vyrovnaný „boj“, no napokon jednoznačne zvíťazil staronový prezident SZVP Eduard Prelovský, ktorý dostal 42 hlasov. Zvyšných 21 hlasov (tri hlasovacie lístky boli neplatné) získal Poláčik. Eduardovi Prelovskému, ktorý je taktiež prezidentom najúspešnejšieho slovenského vodnopólového klubu NCHZ Nováky, sme položili niekoľko otázok
* Očakávali ste také pomerne jasné víťazstvo vo voľbách prezidenta SZVP?
Trochu ma to prekvapilo, lebo prognózy na víťazstvo boli raz na mojej strane a raz na strane protikandidáta. Určite som čakal, že to bude vyrovnanejšie.
* Čo si myslíte, čo napokon rozhodlo vo váš prospech?
Určite to nebola samotná kampaň, sľuby a prehlásenia, ale práca, ktorá tu bola vykonaná za minulé obdobie. Môjmu protikandidátovi chýbalo aj viac diplomacie, pretože prehlasovať, že všetko presťahuje na východ, bolo pre neho kontraproduktívne v jeho kampani. Práve kluby zo stredného a západného Slovenska sa toho možno zľakli a hlasovali radšej za mňa.
* Ako hodnotíte predchádzajúce volebné obdobie?
Hlavný cieľom zrovnať dlh, ktorý mal Slovenský zväz vodného póla z predchádzajúcich rokov. Bola to čiastka presahujúca tri milióny korún. Môžem povedať, že dlh sa podarilo vynulovať. Môžeme tak začať od nuly, pripraviť „stopercentný“ rozpočet, čo je veľmi dôležitá vec z ekonomickej a finančnej stránky pre slovenské vodné pólo. Najväčšou položkou v novom rozpočte budú tvoriť financie na štátnu reprezentáciu, potom na útvary talentovanej mládeže. Chceme tak viac pomôcť klubom pripravovať mládež na čo najlepšej úrovni.
* Čo sa týka reprezentačných výsledkov, aké boli v predchádzajúcom období najvýznamnejšie úspechy a naopak sklamania?
To je jednoduché. Najlepší bol rok 2003, kedy mužská reprezentácia skončila siedma na majstrovstvách Európy a ôsma na majstrovstvách sveta. Za najväčšie neúspechy možno považovať nekvalifikovanie sa našej reprezentácie na olympiádu v Aténach a na posledné majstrovstvách sveta 2005, ktoré boli v kanadskom Montreale. Urobíme všetko preto, aby sme sa opäť dostali „hore“. Prvým krokom bude aprílová kvalifikácia na majstrovstvá Európy. Ani si neviem predstaviť, že by sme mali na nasledujúcom európskom šampionáte chýbať. Máme síce najvyrovnanejšiu skupinu, v ktorej aj Francúzi a Slovinci majú rovnako postupové ambície, no verím, že uspejeme. Dostať sa na majstrovstvá Európy má pre nás veľký význam aj z toho hľadiska, že ak by sme sa na šampionát nedostali, potom by sme už ťažko mohli pomýšľať aj na najbližšiu olympijskú kvalifikáciu a teda aj účasť na samotnej olympiáde.
* Poďme teraz k Národnému centru vodného póla. Ako pokračuje jeho výstavba?
Výstavba neustále napreduje. Čo a týka otvorenia, už sa nedá hovoriť o mesiacoch ale o týždňoch. Presný termín však ešte nie je stanovený.
Text k foto: Posuvnú strechu už pracovníci na stavbe postupne pokrývajú makrolónom.
