Avšak až také jednoduché to zase nebolo.
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi skončili mladé Prievidžanky sestry – dvojičky Hanka a Katka Sokolové pedagogickú fakultu so zameraním na prvý stupeň a telesnú výchovu. Už sa nemohli dočkať, kedy začnú učiť. Nezačali. Žiadna škola nevyhovela ich žiadosti o prijatie s vysvetlením, že majú plný stav. Prišla ponuka pracovať vo vtedajšom dome pionierov a mládeže. Mali viesť krúžky. Otázkou však pre dvojičky zostávalo, aký krúžok vytvoriť. Ani jedna z nich nechcela robiť niečo, len tak. Túžili po tom, aby ich práca dávala zmysel. Chceli po sebe vidieť výsledky i úspechy.
„Všetko sme od detstva robili spolu, mali sme rovnaké záujmy a navzájom sme sa dopĺňali. Našou láskou bolo krasokorčuľovanie, ktorému sme sa venovali štrnásť rokov pod vedením nášho otecka,“ spomína Katka Sokolová. Obe sestry práve v tomto období otec pozval na ľadovú revue do Žiliny, kde vystupovali svetové krasokorčuliarske hviezdy. Medzi choreografiami sa predstavili i mažoretky na ľade. Vystúpenie Katku i Hanku uchvátilo. V ich hlavách sa začala rodiť myšlienka, že by na prievidzskom klzisku mohli postaviť mažoretky na korčuliach. No zasiahla náhoda. Katarína sa nad začiatkami usmieva, no nežartuje: „Zimný štadión u nás sa začal zakrývať a my sme tým stratili miesto na tréningy. Pôvodnú myšlienku sme zrealizovať nemohli. Zlom prišiel po filme Žandár zo Saint - Topéz. Tu sme videli po prvýkrát klasické mažoretky pochodujúce s dychovkou a s paličkami. Bolo rozhodnuté.“
K profesionálnej príprave sestier Sokolových patrilo absolvovanie známej tanečnej školy Starlet v Brne a choreografickej školy v Žiline. Teoreticky i prakticky „podkuté“ prišli Katarína a Hanka so svojím nápadom do Prievidze: „Chceme mažoretky.“ Kompetentní im jasne povedali, že to neprichádza do úvahy, pretože ide o propagovanie západu. „Na okresnom výbore strany sme sa dozvedeli, že máme vytvoriť krúžok zameraný na pohybovú výchovu pod nejakým výstižným menom. Tak vznikla v roku septembri 1985 tanečná skupina Plamene. Miesto klasických kostýmov mali oblečené biele ponožky, modrú sukňu, biely rolák a baretku. Prvýkrát ,Plamene´ verejne vystúpili ako mažoretky o päť mesiacov neskôr v športovej hale na Nový rok. Pochodovali bez paličky, tú mala len hlavná mažoretka. Našťastie sa našlo pár ľudí, ktorí našu myšlienku podporovali. Už na prvomájovom sprievode v roku 1987 mali tradičné uniformy v červenej farbe. Išli spolu s dychovkou a kráčali pred ňou, lebo inak by nepočuli hudbu. Takže, najskôr išli v sprievode mažoretky, potom dychovka a až tretí v sprievode kráčali predstavitelia mesta. A to bola chyba, oni mali ísť vpredu. Dostali sme za to pokarhanie a na rok nám boli pozastavené odmeny. Paradoxné je, že práve tento sprievod nás zviditeľnil. Podarilo sa nám dostať do televízie, do relácie Pionierska lastovička. Tým sa „mažoretkové tabu“ rozplynulo,“ rozhovorila sa ďalej Katarína.
Sestry Sokolové pripravili so svojimi chránenkyňami pekné vystúpenie spolu s prievidzským Spojeným dychovým orchestrom na celoštátnych oslavách Dňa baníkov a energetikov v Prahe. Odvtedy prešlo ich rukami tisícpäťsto dievčat, ktoré nacvičili skoro sto choreografií a získali množstvo významných ocenení, prvé z nich bolo 2. miesto na I. celoslovenskom festivale mažoretiek v Seniciv roku 1992. O tri roky neskôr boli Mažoretky TS Trend pri Centre voľného času Spektrum už na prvom mieste na medzinárodnej súťaži mažoretiek v Českej republike v pódiových choreografiách v kategórii do štrnásť rokov. Takéto úspechy sú dnes samozrejmosťou. Na tomto ročníku na majstrovstvách Slovenska v sólo formáciách v Prievidzi si vytancovali štyri druhé miesta v rôznych kategóriách. Krásne prievidzské dievčatá poznajú v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Chorvátsku, Taliansku, a Francúzsku.
Dvojčatá si nespomínajú ani na jednu chvíľu, že by chceli s mažoretkami skoncovať a svorne tvrdia: „Nie nikdy, to je akoby ste si zabili vlastné dieťa. Naopak vždy prichádzajú nové nápady, ktoré chceme realizovať. V súčasnosti máme predstavu, že by sme do vystúpení zapojili i chlapcov. Videli sme chlapčenské tanečné skupiny na festivaloch. Pracovali s ťažkými zástavami a vytvárali nádherné obrazce. Kedy sa to podarí, ešte nevieme.“ Prievidzské mažoretky by zrejme bez dvoch sestier nikdy neboli tým čím sú dnes. Ich obetavosť a nadšenie prekonali už dvadsať rokov a plánujú ďalších dvadsať. „Už sme si párkrát mysleli, že máme medzi dievčatami naše nástupkyne. Smola, nakoniec odídu do školy alebo pracovať mimo Prievidzu, prípadne sa vydajú a už nemajú čas na tancovanie. Opúšťajú skupinu v najlepšom veku, keď sú najkrajšie. Zmaturujú a na paličku zabudnú. Dúfame, že počas ďalších dvoch desaťročí sa nájdu aspoň dve dievčatá, ktoré táto práca a záľuba strhne,“ dodáva jedna zo sestier s nádejou v hlase. Podľa ich slov sú dnes dievčatá oveľa vyspelejšie ako v minulosti a to po stránke technickej i mentálnej. Deti sú síce šikovnejšie, no je ich oveľa menej. V minulosti sme mávali stoštyridsať mažoretiek a dnes ich je len sto,“ konštatuje na záver Katarína.
Mažoretky by však nemohli na sto percent fungovať bez dobrej dychovej hudby. Už sedem rokov sprevádza kroky tanečnej skupiny Trend dychová hudba Maguranka. Dirigent Jozef Baláž je i produktívnym skladateľom a repertoár Maguranky je naozaj veľmi bohatý. Mažoretky TS Trend pri Centre voľného času Spektrum Prievidza spolu s dychovou hudbou majú pripravený hodinový program, kde dievčatá používajú okrem paličky aj pom – poms, zástavy i vejáre.
