Rezko ťukali do klávesnice a pohybovali myšou. Pred nimi sa na monitoroch objavovali rôzne kresby, tvary i farby. S otázkou - prečo sa rozhodol venovať počítačom? -som potichu oslovila pána, ktorý práve tvoril čiernobiely portrét v štýle Da Vinciho.
„Videl som, že moji vnuci sa hrajú na počítači rôzne hry a vedia na ňom i perfektne pracovať. Rovnako i moja dcéra denne používa tento výdobytok modernej techniky. Ja som nechcel byť popri nich ten sprostejší. Keď sme dostali v klube dôchodcov ponuku učiť sa pracovať s počítačmi, neváhal som,“ hovorí s úsmevom osemdesiatosemročný František Tománek a dodáva: „Kurz navštevujem pol roka. Chodím sem raz za týždeň.“ Ako som sa ďalej dozvedela, František je bývalý učiteľ. Dlhé roky odovzdával svoje vedomosti iným. Necíti sa dnes zvláštne, že sa opäť vrátil do školských lavíc on sám? „Som veľmi zvedavý človek. Stále sa pýtam a som rád, keď sa dozviem nové veci od niekoho múdrejšieho, ako som ja. Myslím, že aj preto mi počítače nerobia problém. Oči mám zdravé, vidím na klávesnicu, len prsty ma až tak dobre neposlúchajú. Už sa nemusím cítiť pri vnukoch menej vzdelaný,“ vysvetlil mi František. Vyučujúca Eva Šulcová len potvrdzuje Františkové slová. „Priznám sa, na začiatku som myslela, že im to nepôjde. Hovorila som si, ak sa nevzdajú oni, tak sa vzdám ja. Nakoniec sme ale našli spoločnú reč. Zatiaľ sme sa naučili robiť grafické obrázky, pracujeme v exceli a samozrejme tiež v textovom editore. Moji zverenci si vedia texty nielen napísať, ale i vytlačiť, či poslať ich elektronickou poštou z vlastných mailových adries. Bez problémov používajú internet, kde získavajú informácie, ktoré ich zaujímajú. Pracujeme so skenerom, digitálnym fotoaparátom a ďalšími prídavnými zariadeniami. Sú obdivuhodný a len tak sa nevzdávajú. Pokiaľ nemajú naozaj závažné zdravotné problémy, snažia sa zo všetkých síl naučiť sa niečo nové.“
S nápadom vzdelávať seniorov v oblasti výpočtovej techniky a tiež angličtiny prišlo občianske združenie „Našim Bojniciam“ a myšlienku zrealizovali jeho členovia v spolupráci s Centrom voľného času Junior a ZŠ Bojnice. „Rozhodli sme sa v tomto projekte zamerať na seniorov, pretože sa nám zdalo, že majú málo možností realizovať sa a spestriť si každodenný stereotyp. Okrem počítačov ponúkame i vyučovanie angličtiny a pohybové aktivity. Podľa záujmu dôchodcov sme sa zrejme nemýlili. Prvé kurzy sme otvorili v januári v minulom školskom roku a zapojilo sa do nich viac ako päťdesiat ľudí. Od septembra pokračujeme s vyučovaním i v novom školskom roku,“ uviedol predseda združenia Milan Rybanský. Občianske združenie vyvíja v posledných mesiacoch i ďalšie aktivity, tentokrát pre imobilných obyvateľov Bojníc. „Podali sme projekt na ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny na nové možnosti pre seniorov v oblasti vzdelávania, športu a sociálnych vecí. Monitorujeme aj možnosť prepravy imobilných ľudí. Chceli by sme, aby sa aj hendikepovaní Bojničania mohli zapájať do spoločenského a kultúrneho života a prepravná služba by im to mala zjednodušiť,“ dodal M. Rybanský. V súčasnosti robí občianske združenie prieskum, aký je záujem o prepravnú službu.
