O naturálnom kulturistovi Patrikovi Kamačajovi z Bojníc, ktorý žije dlhšie ako štyri roky v USA, sme naposledy písali pred viac ako rokom. Tento 30-ročný profesionál začínal s kulturistikou na vojenskej škole v Nitre ako 16-ročný, na súťažné pódium prvýkrát vystúpil ako 21-ročný. Na majstrovstvách Slovenska si vybojoval bronz. O rok neskôr obsadil tretiu priečku na súťaži Grand prix natural v Žiline. Ako vojak absolvoval mierové misie v Bosne a v Kosove. V roku 2001 skončil v armáde a odišiel do USA. Tam sa napriek ťažkým podmienkam ďalej venoval kulturistike. Zo začiatku mal dve práce, robil na stavbe, neskôr ako vodič a po večeroch ako ochranka. Myslel stále na jedno, skúsiť si zasúťažiť. Rozhodol pre najprísnejšiu federáciu INBF (pozn. red.: Medzinárodná federácia naturálnej kulturistiky a fitnes). Prvé úspechy v zámorí nenechali na seba dlho čakať. Patrik zvíťazil hneď na prvej súťaži, ktorú absolvoval. V apríli 2004 vyhral svoju kategóriu v New Jersey na šampionáte severnej Ameriky. Na ďalšej súťaži – Superkvalifikácii severnej Ameriky, o pár mesiacov neskôr, opäť vyhral svoju kategóriu a stal sa profesionálom najprísnejšej federácie WNBF (Svetová federácia naturálnej kulturistiky a fitnes), v ktorej sú športovci testovaní pred, po súťaži a námatkovo trikrát za rok. S víťazstvami samozrejme stúpol aj záujem o jeho osobu, začal pózovať pre fitnes časopisy a robiť osobného trénera. My sme sa s Patrikom Kamačajom opäť spojili, aby sme zistili, čo má nové.
* Patrik, dlhšie sme spolu nehovorili, absolvoval si odvtedy nejaké súťaže?
Mojou poslednou súťažou bola kvalifikácia do profikategórie WNBF v júli minulého roka, ktorú som vyhral. Ako čerstvý profík som potom mohol automaticky na jeseň štartovať na majstrovstvách sveta WNBF. S priateľkou sme dlhšie kalkulovali, či to utiahneme, pretože v rovnakom čase sme sa sťahovali z New Yorku do New Jersey. Keďže sme navyše prerábali dom a chystali sa na dovolenku, od štartu na majstrovstvách sveta som napokon musel upustiť.
* Vieme však, že tento rok by si už na svetovom šampionáte nemal chýbať…
Áno, 12. novembra by som mal vystúpiť v New Yorku na súťažné pódium na majstrovstvách sveta. Čo sa týka postupu na šampionát, tak som mal aj trochu šťastia. Zavolal som šéfovi federácie a spýtal sa ho, ako to vyzerá s majstrovstvami sveta v tomto roku a povedal mu, že by som chcel strašne súťažiť. Tiež som chcel vedieť, kde by som sa mohol kvalifikovať. On mi povedal, že z Českej republiky tam nejakí borci budú, no zo Slovenska pravdepodobne nikto a tak mi na zväze udelili divokú kartu. Dúfam, že ako jediný Slovák výsledkom nesklamem našu republiku, ako aj Prievidzský okres, kde som v Bojniciach a Prievidzi prežil nádherné roky.
* S akým umiestnením budeš spokojný?
Ťažko povedať, bude to môj prvý ,svet´. Veľa bude záležať od konkurencie. Zaujímavosťou je, že vlani najviac medailí nezískali Američania, ale Angličania. Navyše treba si uvedomiť, že už nie som amatér, ale profík a u nich rozhodujú o umiestneniach maličké detaily. V každom prípade, do posledného momentu budem drieť s túžbou, čo najviac zviditeľniť naše malé Slovensko. Dúfam, že nezaplatím nováčikovskú daň a, že rozhodcovia budú ku mne féroví.
* Do štartu ti zostáva necelý mesiac. Aká bude tvoja ďalšia príprava?
Na úvod by som rád poznamenal, že počas celého roku som tvrdo trénoval, až na malé zranenie lakťa a ramena, no v podstate som nevynechal nikdy viac ako dva týždne.
Momentálne sa moja príprava odlišuje od minulého roka, do diéty som pridal nové suplementy a namiesto s ľahkými, trénujem celý čas s extrémne ťažkými váhami v snahe udržať objemy. Strava je v posledných týždňoch rovnaká. Ráno po prvej fáze tréningu vaječné bielka s ovsenými vločkami, neskôr proteínový nápoj, na obed morčacie prsia a ryža, pred druhou fázou proteín a na večeru to isté čo na obed a pred spaním proteín. Ďalej množstvo vitamínov, minerálov a spaľovačov tukov. Čo sa týka zamestnania, ešte stále musím pracovať, ale posledné dva týždne si vezmem voľno, ináč by som to fyzicky nezvládol. Živím sa montovaním kuchýň a trénujem klientov.
* V akej kategórii budeš súťažiť na svetovom šampionáte?
Od minulého roku som dosť nabral a momentálne „zápasím“ s hmotnosťou. Naturálni profíci
majú dve kategórie ľahkú a ťažkú. Hranica sa delí niekde pri 182 librách t.j. 83 kg. Ja som minulý rok súťažil so 78 kg, no teraz už mám 85,5 kg a minimum tuku. Tento rok však ešte neplánujem „prestúpiť“ medzi ťažkých borcov, radšej na úkor svalov niečo zhodím. V naturálnej kulturistike však váha nie je najdôležitejšia. Ak ste kvalitne vyrysovaný napríklad so 75 kilami ,môžete poraziť borca s 80 kg, keď má podkožný tuk a veľa vody. Tu je to o kvalite a nie o kvantite. Naturálna kulturistika sa stále uberala a uberá, zdravým, prirodzeným smerom, čo sa nedá povedať o klasickej kulturistike. Živý príklad toho, čo je extrém v užívaní anabolík a iných podporných prostriedkov, je súťaž Mr. Olympia, ktorá sa uskutoční o pár dní.
