Zmeny sa najviac dotknú obyvateľov rodinných domov, ktorí plynom kúria. Takáto domácnosť zaplatí podľa prepočtov denníka SME od októbra mesačne asi o 600 korún viac.
Plynofikácia obcí mala v našom regióne zelenú v poslednom desaťročí minulého storočia. Prešlo však niekoľko rokov a situácia sa v dôsledku zvyšovania cien tohto média, začala meniť. Hlavne tam, kde je za dedinou les. Koncom minulého týždňa, po zverejnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že požiadavka Slovenského plynárenského podniku, je opodstatnená a ceny plynu vzrastú pre domácnosti o 22 percent, sme urobili malú sondu. Kúri alebo nekúri sa v splynofikovaných obciach plynom, prechádzajú občania opäť na pevné palivo?
V Liešťanoch dokončili poslednú vetvu plynofikácie v roku 1999. „Keď som sa vtedy pozrel z okolitých hôr na dedinu, bol to pekný pohľad. Čistý vzduch, z komínov sa nevalili kúdole dymu. Už teraz je situácia iná, a hrozím sa toho, čo pre životné prostredie prinesie toto posledné zdražovanie plynu. Naši občania, ktorým to technické podmienky dovoľujú, sa vracajú k pevnému palivu, kúria predovšetkým drevom. Aj počas tohto leta chodili do hory, chystali drevo na zimu, iní si ho rovno kúpili od miestneho urbariátu. Ľutujem najmä dôchodcov. Pokiaľ človek robí, ako-tak zvláda platiť všetky poplatky, oni to budú mať veľmi zložité. Pretože pokiaľ predčasom zaplatili za kubík plynu necelé tri koruny, dnes sa to už šplhá k štrnástim korunám,“ zhodnotil situáciu starosta obce Vladimír Šopoň.
Zadymenia dediny a celej doliny sa obáva aj Miroslav Beňadik, starosta obce Nitrica. „Bola to radosť pozerať, ako je nad dedinou čisto, sem-tam ste videli dymiť komín, väčšinou len zo skleníkov. Situácia sa mení, žiaľ, k horšiemu. Je to prirodzené, ľudia kalkulujú, čo ich vyjde lacnejšie. A tí, ktorí prezieravo nevyhodili pece na pevné palivo, kúria radšej drevom ako plynom. Tento trend bude podľa mňa pokračovať, aspoň sa hory vyčistia. Po tomto poslednom zvýšení cien plynu budú podľa mňa v mnohých domácnostiach zvažovať, či neinvestujú do nového kotla na pevné palivo. Moderné technológie spaľovania zaručujú vysokú efektívnosť. V mojom okolí už najmenej v desiatich domoch prikročili k tomuto kroku. Ja o tom neuvažujem, pretože plynové kúrenie je maximálne pohodlné a výhodné pre tých, ktorí sú zamestnaní. U dôchodcov je situácia iná, majú kedy do kotla pravidelne prikladať.“
„Aj vzduch v našej dedine sa mení, ešte nie je ani zima a stačí sa po nej prejsť a človek vidí ´fajčiace´ komíny. Vraciame sa späť o dvadsať rokov,“ zamýšľa sa pri našej otázke Ján Cipov, starosta obce Lehota pod Vtáčnikom. Podľa jeho poznatkov mnoho občanov prechádza na moderné formy vykurovania – prerábajú krby, aby nimi vykúrili viac miestností, iní budujú nové komíny, aby mohli domácnosti vykurovať kombinovane. „Myslím si, situácia, keď si môžu občania z hory odviezť drevo, dlho nepotrvá. Aj urbariáty sa začnú správať trhovo a cenu dreva zvýšia. Nič nebude lacné a teplo pre domovy si budú musieť občania zabezpečiť,“ dodal.
Zmenu vykurovacieho média nepovažuje za výhru Milan Ďuriš, starosta obce Kostolná Ves. Dedinu splynofikovali pred ôsmimi rokmi, azda len päť domov nie je pripojených na plyn. „Horu nemáme, do ktorej by ľudia chodili po drevo. A keď si ho majú kúpiť, zabezpečiť pilčíka, furmanku, oldomáš pre pomocníkov, vyjde to asi rovnako, všetko stojí peniaze. Pohodlie a čistota vykurovania plynom sú k nezaplateniu. Aspoň tak to vidím ja. Obávam sa však, že príde na raz zvyšovanie cien plynu aj pre veľkoodberateľov. Potom by sme mali veľké problémy, ako zabezpečiť teplo pre materskú školu. Už sme i zvažovali, že kúpime uhlie, vrátime sa ku klasike. To by sme však museli zamestnať kuriča, no skrátka nestojí to za to.“
Dôvod k optimizmu však nemajú ani spotrebitelia plynu v bytových domoch. I keď mesačne zaplatia za plyn určite menej ako tí, čo bývajú v rodinných domoch, hlbšie do peňaženky načrú pri platbách za teplo. Už dnes je jasné, že o zvýšenie ceny za teplo požiadala regulačný úrad už jedna pätina zo 450 slovenských dodávateľov. A to už avizujú ďalšie zvyšovanie cien energetici a ani plynári údajne nepovedali posledné slovo. Máme sa teda na to tešiť. Spotrebitelia budú mať hlbšie do peňaženky, návrat k starým spôsobom vykurovania sa určite odzrkadlí aj v zhoršujúcej sa kvalite životného prostredia, ovzdušia zvlášť. O tom sa však nahlas nehovorí.
