Je to jubileum, o ktorom sa nehovorí, sotva si už naň niekto spomenie. A predsa len. Všetky dôležité dátumy a udalosti nosí v mysli osemdesiaštyriročný František Grešner z Prievidze. Fabrika, ktorej upísal svoj produktívny vek, mu leží na srdci, bol by rád, keby história jej vzniku, vývoja, transformácie nezapadli prachom zabudnutia. S Františkom Grešnerom sme sa niekoľkokrát stretli a on spomínal, spomínal...
Pán Grešner, kedy, prečo a ako vznikol prvý predchodca firmy, ktorá sa preslávila ako Carpathia a dnes je súčasťou nadnárodnej spoločnosti Nestlé?
V dokumentoch sa uvádza rok založenia 1875. Vtedy začal Jozef Heumann, ktorý sa priženil do Prievidze, páliť ovocné destiláty. Zo začiatku to bola borovička, čo umožňoval bohatý výskyt divorastúcej borievky.
Už v tom čase nazval svoju firmu Carpathia?
Nie, založenie priemyselného podniku s názvom Carpathia sa udialo v roku 1907. Miestny lekárnik Eugen Skyčák, na prenajatom pálfiovskom veľkostatku Ukerniská, pestoval okrem poľnohospodárskych plodín aj liečivé rastliny – angeliku lekársku, benedikt lekársky, fenikel, rascu, mätu. Rozhodol sa ich spracovávať vo vlastnom podniku, preto požiadal Uhorskú vládu o subvenciu na výstavbu továrne. Dôvodom bola aj snaha o spriemyselňovanie hornej Nitry, ktorá bola v tom čase vyslovene agrárskou oblasťou s prebytkom pracovnej sily. S výstavbou začal skôr ako dostal odpoveď. Keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, spojil sa s rodinou Heumannovcov, ktorá vlastnila krčmu v Prievidzi na Moyzesovej ulici, a Tadeusom Emilewiczom z Poľska. Títo spoločníci dali vzniknutému podniku, staval sa na pozemku Mestský háj, meno Hornouherská továreň na éterické oleje a pestovateľsko-spracovateľský závod liečivých bylín. Riaditeľom bol Tadeus Emilewicz, zakladajúca listina je z 2. septembra 1907. 
Poznáte, pán Grešner, aj osud tejto fabriky?
V roku 1909 došlo k organizačnej zmene. Z Pálenice Jozef Heumann sa stala účastinná spoločnosť, ponechala si pôvodný názov – Veľkopálenica borovičky, slivovice a ďalších destilátov. V Hornouherskej továrni sa zamerali na pestovanie a spracovávanie liečivých rastlín, výrobu éterických olejov, alkaloidov, esencií, ovocných konzerv, štiav a extraktov. Založeniu takéhoto podniku predchádzala výzva k úpisu účastín z 1. septembra 1909 na päť rokov a to už na podnik s názvom Carpathia. Akcionári názov odvodili od mena lode, ktorá neskôr zachránila časť pasažierov z potopeného Titanicu. Podnik okrem pestovania liečivých bylín vykupoval aj voľne rastúce. Odbornosť jedného z majiteľov firmy T. Emiwelicza zvýšila kvalitu výrobkov z terpentínového oleja a kolofónie, vyvážali sa na Balkán, do Nemecka, Anglicka, Ruska, Švajčiarska, Maďarska, USA, Palestíny a Mexika.
Ovplyvnili roky prvého celosvetového vojnového požiaru osud spomínaných dvoch fabrík, teda Carpathie a Veľkopálenice?
Citeľne. Vo Veľkopálenici výrazne klesol odbyt, prežila len vďaka podpore Carpathie, tá zase nemohla svoje výrobky exportovať. V roku 1914 preto rozšírila výrobu ovocinárskych výrobkov, ich priaznivý odbyt stabilizoval podnik. Do takej miery, že Carpathia v roku 1917 kúpila teheľňu od Viliama Heumanna. O rok neskôr neobišla firmu rabovka vojakov, vracajúcich sa z frontu, zničili obchodné knihy a rozobrali všetky výrobky. Čas ukázal, najmä však zostrujúci sa konkurenčný boj, že Carpathia ak nezvýši účastinný kapitál, neprežije. S navýšením však nesúhlasilo Ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko. Z Veľkopálenice sa stala Ústredná pálenica J. Heumann, ktorá však zanikla, pretože vznikla Ústredná družstevná pálenica. Rok 1921 priniesol najväčšie organizačné zmeny. Ako nový podnik bola založená Prvá prievidzská továreň na liehoviny Pepetov. Jej akcionármi sa stali akcionári Carpathie. Až do znárodnenia v roku 1948 mali všetky tri podniky – Carpathia, Prvá prievidzská továreň na liehoviny a Ústredná družstevná pálenica tých istých spolumajiteľov.
Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami je už historicky podložené. Priblížte stručne, pán Grešner, našim čitateľom najvýznamnejšie udalosti v živote týchto fabrík.
Bude to zložité. Spomenúť určite treba rok 1924, kedy v Carpathii zrušili výrobu terpentínu, rozkoly medzi hlavnými akcionármi, stavbu Robotníckeho domu v Handlovej Prvou prievidzskou továrňou na liehoviny, ktorý v roku 1937 predala Banskej revíznej rade. Významné bolo pre Carpathiu založenie plantáže na pestovanie jahôd, malín, sliviek a jabĺk v oblasti Jazerce nad Banskou, výstavba vlastnej elektrárne, podpísanie dohody s mestom Prievidza o dodávke elektrického prúdu pre verejné osvetlenie. Konjunktúra v rokoch 1939 – 1944 umožnila búrlivý rast oboch podnikov a ich prosperitu, vrátane pálenice. Slovenská banka Bratislava získala rozhodujúce účastiny podnikov, pre zamestnancov boli zriadené tzv. nadlepšovacie fondy, počas vojny im vyplácali drahotné príplatky. Po februári 1948 boli na podniky znovu uvalené národné správy, 18. decembra 1948 zriadilo ministerstvo výživy v Prievidzi národný podnik Carpathia, závody na spracovanie ovocia a zeleniny. Za zmienku stojí, že podnik v roku 1953 založil plantáž bobuľovitého ovocia v Kľačne, definitívne zrušil výrobu liehovín, atď, atď.
Stále sme však nespomenuli to, čím bola Carpathia v posledných desaťročiach minulého storočia známa, a to výrobu hotových polievok.
Táto výroba bola Carpathii pridelená ako náhradný program, začala v septembri 1959. Vďaka Ing. Trubnému sa výroba ujala a úspešne rozvíjala, vzniklo vývojové oddelenie, ktoré zavádzaním nových výrobkov do výroby patrilo medzi najlepšie v Československu. V roku 1960 bol zrušený národný podnik Carpathia a závod Prievidza pričlenili k Stredoslovenským liehovarom a konzervárňam, v roku 1964 začala Carpathia s výrobou kompótov, primát jej patrí aj pri výrobe džúsov podľa vlastnej receptúry, plnených do plechoviek. Možno si niekto spomenie na známu Karolu. V roku 1968 začala výroba sterilizovaných polievok, v roku 1970 uhoriek. V tomto období bola Carpiathia silným potravinárskym kombinátom, vyrábajúcim ovocné nátierky, sirupy, džúsy, kompóty, neskôr sortiment rozšírili o tortové želé, diskokrémy, vrecúškové a práškové džúsy, bujóny, dochuťovadlá .V roku 1989 sa závod osamostatnil, neskôr ho sprivatizoval podnik Nestlé. Ale to sa už začínajú písať stránky novodobej histórie
Pán Grešner, prečo všetky tieto informácie nosíte stále v hlave?
V tomto závode som zodral nejeden pár topánok. Bol by som rád, keby sa na históriu Carpathie, hlavne však na cestu, ktorou prešla, nezabudlo. Život plynie, ľudia sa menia i odchádzajú...
