„Keď sme drevo nachystali, poukladali tak, aby vatra dobre horela, odišli sme na obed. Vzápätí som mal telefón, že vatra už horí. Nezostávalo nám nič iné, len ju utekať uhasiť a poobede sa opäť pustiť do roboty,“ spomenul starosta.
Nuž, ktovie, či netrpezlivého podpaľača svrbeli prsty, alebo sa nevedel dočkať ohňa, či chcel mať vatru len sám pre seba. Zámeru mu však nevyšiel, i keď spôsobil mnohým zbytočné starosti. Vatra sa v Lipníku rozhorela tak, ako mala. Večer, veď len vtedy je pri nej tá správna atmosféra.
Autor: vká