HORNÁ NITRA. Schválený konsolidačný balík dopadne na samosprávy na celom Slovensku. Kým vláda hovorí o nevyhnutnosti zlepšenia verejných financií, starostovia a primátori upozorňujú, že samosprávy nesú väčšie bremeno, než aké zodpovedá ich podielu na zadlžovaní štátu.
Na hornej Nitre hovoria o obmedzovaní investícií, menšej údržbe a dokonca aj o možnom vypínaní verejného osvetlenia. Len pred pár dňami sa v regióne stretli zástupcovia samospráv hornej Nitry so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Diskutovalo sa práve o konsolidácii a príprave rozpočtov.
Opora ostatných sezón opúšťa Lehotu. Novým domovom mu bude veľký súper Prievidze Čítajte „Starostovia a primátori odmietli konsolidáciu tak, ako je pripravená, a vyjadrili podporu v snahách, ktoré ZMOS má. Uvedomujú si, že možnosti sú veľmi malé vzhľadom na manévrovací priestor a dohodu koalícií, ktorá bola demonštrovaná včera pri schválení konsolidačného balíčka v Národnej rade Slovenskej republiky,“ uviedol predseda ZMOS-u a primátor Partizánskeho Jozef Božik.
ZMOS žiada peniaze aj pre súkromné a cirkevné školy
Z navrhovaných opatrení ZMOS-u podľa neho zatiaľ vláda zobrala do úvahy len jedno, o ktorom rokujú, a tým je otázka zmeny zákona o rozpočtových pravidlách. Umožní im opäť využívať rezervné fondy aj na bežné výdavky.
„Verím, že minimálne ten rezervný fond sa podarí dlhodobo, to znamená minimálne na dobu 5 až 10 rokov stabilne zmeniť tak, aby ho nebolo potrebné každý rok meniť," vysvetlil. Cieľom je, aby samosprávy dokázali aj v ťažkých časoch udržať základné činnosti.
Dodal, že ZMOS sa snaží vybojovať aj ďalšie úpravy.
„Stále sa ešte snažíme vybojovať nejakých 12 miliónov eur na vyplatenie sedempercentného nárastu miezd v školstve pre súkromné a cirkevné základné školy od budúceho roka, pretože pokiaľ sa nám to nepodarí, tak to budeme všetko ťahať z našich podielových daní, ktoré sú znížené o 234 miliónov eur,“ hovorí.
Obce hovoria o šetrení, no konkrétne dopady ukáže čas
Starosta Valaskej Belej Miloš Cúcik hovorí, že obce už teraz rátajú s tým, že budú musieť hospodáriť šetrnejšie.
„Menšie investície nebudeme môcť robiť toľko, koľko sme robili. Možno, že dôjde až k tomu, že budeme musieť aj elektriku vypínať od polnoci,“ uviedol.
Podľa neho by štát mal namiesto plošných opatrení poskytnúť pomoc adresne. Kritizuje napríklad rovnaké vyplácanie trinástych dôchodkov aj pre tých, ktorí majú vysoké penzie, či dotovanú energiu pre ľudí s nadštandardnými príjmami.
„Platí to aj o politikoch. Keď má niekto 8-tisíc, načo mu je dotovaná elektrika a plyn,“ pýta sa Cúcik.
Vláda pripravuje zákon o adresnej energopomoci, no opozícia upozorňuje, že návrh zatiaľ obsahuje iba rámec bez konkrétnych čísel a mechanizmov.
Podľa poslanca Karola Galeka (SaS) môže dokonca vyjsť drahšie než plošná pomoc. „Nakoniec možnože vďaka adresnej pomoci v objeme 95 percent zaplatíme ešte viac, ako keby to bolo v prípade plošnej,“ povedal.
Obce čakajú na reálne dopady, zasiahnu ich rozdielne
Starosta Kanianky Peter Bielický hodnotí pripravované opatrenia negatívne, no zdôrazňuje, že v tejto chvíli je ešte priskoro robiť jednoznačné závery. Podľa neho sa ukáže až časom, aký konkrétny dopad budú mať na obce.
„Nemáme dostatočné množstvo údajov na to, aby sme vedeli vyvodiť dôsledky, tie sa ukážu až následne,“ hovorí Bielický.
Podobne to vidia aj ďalší zástupcovia obcí, ktorých sme oslovili. Tvrdia, že o reálnych dopadoch sa bude dať hovoriť až po tom, ako konsolidácia začne platiť v praxi.
Starosta Nitrianskeho Pravna Imrich Gaplovský upozorňuje, že situácia môže zasiahnuť najmä oblasti, kde majú obce rozšírené kompetencie.
„Máme veľkú školu, ktorá má momentálne okolo 490 žiakov a zabezpečujeme tu výchovno-vzdelávací proces v rámci spádovej oblasti aj z okolitých obcí. Tam môže byť potencionálny problém vo financovaní,“ vysvetlil.
Doplnil, že v prioritných službách sa šetriť nebude.
„Deti do školy musia ísť, kúriť sa im musí, ale dajme tomu, namiesto mesačného alebo dvojmesačného cyklu kosenia, bude menej frekventované. To nemá až taký dopad na kvalitu života. Ale školstvo, základné služby, tie sa budeme snažiť zachovať,“ hovorí Gaplovský a zároveň pripomína, že podiel samospráv na zadlžovaní je minimálny, no dopad na nich bude oveľa väčší.
Nie všetky samosprávy pocítia situáciu rovnako. Starostka Kostolnej Vsi Mária Žofčinová uviedla, že ich sa opatrenia veľmi nedotknú, keďže počet obyvateľov sa im navýšil.
Primátorka Handlovej: Chrbát sa nedá ohýňať donekonečna
Primátorka Handlovej Silvia Grúberová zdôrazňuje, že samosprávy už roky nesú bremeno šetrenia, hoci sa na zadlžovaní štátu nepodieľali.
„Od roku 2020 každým rokom uťahujeme opasok na rozpočtoch miest a obcí, pretože každým rokom samospráva prichádza o podielové dane. Konsolidujeme na úkor kvality života ľudí v mestách a obciach bez možnosti výberu,“ uviedla Grúberová.
Podľa nej ďalšie škrty môžu samosprávy úplne zdecimovať.
„Chrbát sa nedá ohýňať donekonečna. Nepáči sa nám, aby sa bremeno dlhu vo verejných financiách takto prenášalo na samosprávy a našich obyvateľov. Nepáči sa nám uberať zo služieb pre našich obyvateľov," dodáva.
Primátor Partizánskeho Jozef Božik priblížil, že mesto už začína šetriť na viacerých frontoch. „Od budúceho roka budeme mať nižší počet príslušníkov mestskej polície, z 20 ideme na 18. Prepúšťali sme v Správe majetku mesta štyroch zamestnancov a v Technických službách osem,“ uviedol.
Dodal, že škrty sa dotknú aj kultúrnych podujatí. „Rušíme niektoré podujatia, kultúrne minimálne dve pre budúci rok. Tie som síce zaplatil ja sám ako fyzická osoba, ale chcem peniaze, ktoré ušetrím, venovať na iné podujatia, kde to bude potrebné,“ vysvetlil.
Prievidza spustí jesenný zber veľkoobjemového odpadu. Kontajnery budú pod dohľadom polície Čítajte
