Futbalista Andrej Koryťák patrí medzi stálice FC Baník Prievidza. Dres materského klubu oblieka už dvanásť sezón a postupne sa stal jeho najdlhšie slúžiacim hráčom. V zápase proti Častkovciam rozhodol dramatické stretnutie gólom v nadstavenom čase, ktorý Baníku priniesol cenné tri body a radosť stovkám fanúšikov na tribúnach. V rozhovore hovorí o emóciách z víťazstva, nálade v kabíne, vernosti Prievidzi, fanúšikoch aj o tom, ako zvláda skĺbiť pracovnú vyťaženosť s futbalom.
V zápase s Častkovcami ste sa stali hrdinom. Aké to je rozhodnúť zápas v hodine dvanástej?
V tak neskorej minúte a pred toľkými fanúšikmi je to skvelý pocit! V sobotu však nešlo o to, kto strelí gól, dôležité boli tri body.
Sobotňajší gól bol dôležitý, no až na konci sezóny sa ukáže, akú veľkú váhu mal. Ako ho vnímate?
Zaraďujem ho medzi krajšie, pretože sa mi podarilo skórovať tzv. rybičkou. Posledných 15 – 20 minút sme mali veľký tlak a množstvo šancí, ale lopta sa k nám nechcela odraziť. Stále som si však opakoval, že ešte príde jedna príležitosť… A prišla. Zrazu letela centrovaná lopta a ja som sa do nej hodil rybičkou.
Zostrih gólov Andreja Koryťáka v sezóne 2024/25
Zdroj: FB A. Koryťáka
Takmer celý druhý polčas ste hrali o jedného hráča viac, no nešťastne ste inkasovali. Otriaslo to mužstvom?
Samozrejme, v takej časti zápasu nie je ideálne dostať vyrovnávajúci gól, a ešte keď hráme presilovku. Ale podstatná bola naša reakcia. Celý zápas sme išli nezlomne za tromi bodmi ako jedno mužstvo. Všetci sme ťahali za jeden povraz a na konci prišla odmena.
V poli vám dosť viazla kombinácia. Bola to nervozita alebo Častkovce bránili tak dobre?
Vedeli sme, čo nás čaká, a že k nám príde kvalitné mužstvo z hornej časti tabuľky. Aj keď nám nie vždy vychádzali veci, v ktorých sme silní, zlomili sme to bojovnosťou a túžbou po víťazstve. Navyše si myslím, že mužstvo cíti väčšiu zodpovednosť – niektorí si pamätáme časy, keď chodilo na zápasy 100 – 140 ľudí, dnes sú návštevy okolo tisíc. A to je úžasný pocit.
Prievidza fára v tabuľke nahor. Ľahko sa rozbehla, ale v závere sa nadrela ako kôň Čítajte Spomenuli ste atmosféru. Vraví sa, že diváci sú dvanásty hráč. Cítiť tú podporu?
Jednoznačne. Futbal sa hrá pre fanúšikov a v Prievidzi to platí dvojnásobne, pretože je to futbalové mesto. Je obrovský rozdiel hrať pred stovkou ľudí alebo tisíckou. Sme vďační za každého fanúšika, ktorý príde a podporí nás. A áno, u nás je fanúšik určite dvanástym hráčom – také návštevy nám môžu závidieť aj kluby z Niké ligy.
Po sérii „nešťastných remíz“ ste naskočili na víťaznú vlnu. Čo je dôvodom zlomu?
V úvodných zápasoch sme nezvládli závery, možno to bola nováčikovská daň alebo strata koncentrácie. Dôvodom zlomu je za mňa to, že sme začali opäť viac fungovať ako jeden kolektív a jedno mužstvo. Síce to boli smolné konce, ale teraz sa nám to vrátilo v zápase s Častkovcami. Pozitívne je, že stále patríme medzi dva tímy, ktoré v súťaži ešte neprehrali.
Po víkende ste druhí v tabuľke. Aká je nálada v kabíne?
Samozrejme, nálada je dobrá, no čaká nás ešte veľa tvrdej práce. Teší nás, kde sa nachádzame, ale nie sme spokojní na sto percent. Posledné roky sme si zvykli byť na prvom mieste. Chceme vyhrávať a byť najlepší, aj keď sme nováčik súťaže.
Pred sezónou prišlo do Prievidze viacero nových posíl. Ako zapadli do tímu?
Áno, prišlo viacero chalanov, najmä odchovanci, ktorí vyrastali v Prievidzi. Tí to mali s aklimatizáciou o niečo jednoduchšie. Dôležité je, aby pochopili, že sme jedna partia a bojujeme jeden za druhého. Vtedy sme vždy boli úspešní. V poslednom zápase bolo vidieť veľké emócie a myslím, že chalani to už pochopili.
Je skok medzi treťou a štvrtou ligou výrazný?
Rozdiel tam určite je, hlavne v súbojoch a rýchlosti hry. Ale nemyslím si, že je obrovský, keďže mužstvá zo špičky 4. ligy Západ, najmä prvá šestica, boli veľmi kvalitné. Dôkazom je aj naše postavenie a postavenie Gabčíkova v III. lige. Myslím si, že sme si na novú súťaž už zvykli.
Podľa štatistík ste najdlhšie slúžiacim Baníkom v A-tíme. Ako vnímate tých osem seniorských sezón?
Áno, momentálne som služobne najstarší hráč. Prvé štarty za áčko som mal ešte ako dorastenec v sezóne 2018/2019, keď sme bojovali o záchranu a podarilo sa nám ju uhrať. Ďalšie sezóny boli náročné, pretože sa často obmieňal káder. Postupne sme však vybudovali partiu a každá sezóna bola lepšia. Pamätám si, že počas jednej zimnej prípravy sme chodievali na tréningy len piati. Keď sa pozriem, kde sme teraz, je to neuveriteľné.
Hornonitriansky prestupový radar. Nové mená každý deň Čítajte Ak rátame aj hosťovania, zeleno-čiernym farbám ste verný už od trinástich rokov. Nelákalo vás niekedy prestúpiť inam?
Do Prievidze som prišiel do kategórie U-15, čo bol pre mňa veľký skok – z nižšej súťaže v Cigli rovno do 1. ligy žiakov proti Slovanu či Trnave. Ak to zrátam, je to už dvanásť sezón, čo tu pôsobím. Samozrejme, ponuky prišli – najzaujímavejšia asi bola, keď ma oslovil pán tréner Slezák z Lehoty pod Vtáčnikom. Tá vtedy postupovala do tretej ligy alebo ju už hrala.
Ďalej sa dozviete:
- koho považuje za najkvalitnejšieho hráča, s ktorým obliekal dres,
- s kým si na ihrisku rozumie najviac,
- aký je jeho predzápasový rituál,
- či je náročné skĺbiť prácu s futbalom,
- a ako vnímal pozvanie do výberu ZsFZ.
Ja som sa však rozhodol, že budem verný Prievidzi a neodídem od partie, ktorú sme vybudovali. V tom čase som bol ešte kapitán, takže aj z tohto dôvodu bolo pre mňa ťažšie opustiť Prievidzu do konkurenčného klubu. A tak som sa rozhodol, že chcem napísať vlastný príbeh s Prievidzou a s touto partiou.
Kto bol za ten čas najkvalitnejší spoluhráč, s ktorým ste nastúpili?
Za tie roky to bolo viacero hráčov. Ak by som mal ísť postupne, tak medzi najzvučnejšie mená patrili Dávid Krčík (Karviná), Adam Krčík (Komárno), Filip Hlohovský, s ktorým som odohral tri či štyri sezóny, a v neposlednom rade Juraj Kucka. To je podľa môjho názoru najkvalitnejší hráč, s ktorým som obliekal dres Prievidze. Síce sme ešte spolu nenastúpili na jeden zápas, ale rovnaký dres sme už oblečení mali. (úsmev)
Ako ste už spomenuli, s Filipom Hlohovským ste pár sezón aj hrávali. Pomáha, že vás pozná a dokáže z vás na trávniku dostať to najlepšie?
Áno, hrať s Filipom mi dalo veľa skúseností. Keďže pôsobil v našej najvyššej súťaži, dokonca ju viackrát vyhral a stal sa aj najlepším strelcom. Určite ma dobre pozná, aj moje silné stránky a myslím, že vie, v čom som silný.
S kým si na ihrisku rozumiete najlepšie?
Snažím sa vychádzať s každým spoluhráčom. Po hernej stránke si najlepšie rozumiem s chalanmi, ktorí sú v tíme dlhšie – David Zedek, Martin Filkorn, Boris Polevka, Jozef Balčirák, Vasil Subotenko. Odohrali sme spolu veľké množstvo ťažkých zápasov, dobrých aj zlých, a tak už o sebe vieme aj naslepo. Kto sa kde hýbe, kto kam nabehne... Z novších hráčov by som spomenul Wesleya Souzu.
Máte nejaký predzápasový rituál?
Myslím, že takýto rituál má asi každý hráč. Obzvlášť u nás v kabíne, nakoľko sme dosť poverčiví. Ja začínam ráno banánovými palacinkami s ovocím, na zápasy nosím trenírky Cristiana Ronalda. Na domácich zápasoch idem vždy pozdraviť usporiadateľov – raz som nešiel a prehrali sme. V šatni podám ruku každému spoluhráčovi, pobozkám oba chrániče s fotkami rodiny a priateľky, aj náramok a retiazku. Na ihrisko vstupujem pravou nohou. A pred zápasom si vždy dávam kávu.
Ste vyštudovaný právnik a pracujete na plný úväzok. Je náročné skĺbiť prácu s futbalom?
Samozrejme, je to náročné, pretože tretia liga je už len kúsok od profi futbalu. U mňa je to ešte o niečo náročnejšie, nakoľko od vlaňajšieho marca pracujem v Bratislave a od mája 2024 v nej aj bývam.
Minulú sezónu som odohral prakticky s jedným, niekedy s dvoma tréningami týždenne. Okrem toho som sa pripravoval aj individuálne – behmi či posilňovňou. Teraz je to lepšie – pravidelne trénujem v utorky a stredy v Ivanke pri Dunaji (4. liga), keď nestíham, tak v Malinove (5. liga), za čo obom klubom ďakujem. Každý piatok a každý druhý štvrtok a piatok trénujem v Prievidzi. Okrem toho behávam a cvičím podľa plánu kondičného trénera Milana Ivanku. Občas si zahrám aj Niké Top Ligu v Bratislave.
Na záver ešte zmienka o vašom osobnom úspechu. Ako ste vnímali pozvanie do výberu ZsFZ a odohraný polčas v Regions Cupe? Bola to premiéra?
Áno, bolo to prvýkrát a veľmi si to vážim. Vnímam to ako odmenu za výkony v minulej aj v tejto sezóne. Aj keď som odohral len polčas, vážim si dôveru pána trénera. Vyhrali sme, bola tam super partia a už sa teším na ďalší zraz.
V Lehote prestrelka ako z divokého zápasu. Pištolníci Tatár so Šmatlákom rozstrieľali Pohornie Čítajte
Bojnice predviedli na východe najofenzívnejšie predstavenie sezóny. Trinásť gólov Bogára Čítajte
