PRIEVIDZA. Problémy detí s ADHD, poruchami autistického spektra či rôznymi rozvojovými problémami je možné korigovať prostredníctvom špeciálneho tréningu mozgu. Ide o techniky známe ako neurotréning, neurofitnes či neurogymnastika.
Napriek tomu, že dnes stále mnohí ľudia považujú deti s behaviorálnymi odchýlkami za nevychované, odborníčka upozorňuje, že ide o diagnózy, s ktorými je potrebné pracovať.

NATALIA LOPATIUK je ukrajinská neuropsychologička, ktorá už tri roky žije na Slovensku. Najskôr pomáhala odídencom vyrovnať sa s traumami z vojny a v súčasnosti v Prievidzi pod záštitou miestnej organizácie Slovenského Červeného kríža organizuje neurotréningy pre deti a tréningy pamäti pre seniorov.
Profesionálne riadené aktivity podľa jej slov zlepšujú neurodynamiku, teda výkon a aktivitu mozgu.
Podporujú tiež pozornosť, pamäť, koncentráciu, kognitívne schopnosti a zlepšujú spoluprácu mozgových hemisfér, čo pozitívne ovplyvňuje zlepšenie neuroplasticity mozgu.
V rozhovore sa dočítate:
- ako môže neuropsychológia pomôcť autistom či deťom s ADHD,
- aké metódy využíva neuropsychológ pri svojej práci,
- prečo odborníčka odporúča neurotréning aj pre zdravé deti,
- či je neurotréning vhodný aj pri prekonávaní traumy.
Čo je neuropsychológia?
Neuropsychológia je jednou z oblastí psychológie. Je to veda, ktorá študuje spoluprácu mozgových funkcií a psychických procesov. Skúma vzťah medzi mozgom a správaním, konkrétne ako funkcie mozgu ovplyvňujú myšlienkové procesy a správanie.
Zaoberá sa diagnostikou a liečbou myšlienkových a behaviorálnych následkov neurofyziologických porúch, ako sú poškodenia mozgu či neurodegeneratívne ochorenia.
Oproti klasickému psychológovi sa neuropsychológ zameriava viac na činnosť mozgu. Neuropsychológia je veľmi všestranná a umožňuje diagnostikovať rôzne špeciálne rozvojové poruchy. U detí môže pomôcť predchádzať ťažkostiam a podporuje správny vývoj mozgu.

Ide o samostatný odbor, ktorý je možné študovať?
Na Ukrajine áno, tam som vyštudovala neuropsychológiu. Na Slovensku moju odbornosť síce uznali, no som vedená ako psychologička a školská psychologička, pretože učebný odbor a špecializácia neuropsychológ tu nie je.
S akými klientmi neuropsychológovia pracujú?
S deťmi s ADHD, poruchami autistického spektra a špeciálnymi rozvojovými poruchami ako je dyslexia, dysgrafia či dyspraxia a s deťmi s poruchami reči. Ideálny čas na prácu s týmito deťmi je do ich desiatich až dvanástich rokov, dovtedy totiž prebieha aktívna fáza rozvoja mozgu. Ideálny je predškolský vek a prvý stupeň.
Neurotréningy sú prospešné pre deti, ktoré v škole majú slabé výsledky pre oneskorenie vo vývoji jednotlivých psychických funkcií, ale aj pre deti, ktoré sa vyrovnávajú so školským učivom.
Pracovať však možno aj so zdravými deťmi v rámci prevencie, vtedy ide o skupinové tréningy. V dobe digitálnych technológií je to veľmi užitočné. Tie totiž negatívne ovplyvňujú správny rozvoj vyšších psychických funkcií detí a ich mozgovú aktivitu.
Aj keď si často rodičia myslia, že podporujú rozvoj dieťaťa, keď mu pustia edukatívne videá, nie je to tak. Technológie v nízkom veku spomaľujú správny psycho-fyziologický rozvoj. Do piatich rokov by k nim deti nemali mať vôbec prístup.
Neuropsychológia pomáha najmä deťom, no môže byť prospešná pre všetky vekové kategórie.
Ako neuropsychológ s klientmi prauje?
Úzko spolupracuje s neurológom, prípadne s logopédom. Keď ku mne rodičia prídu s tým, že dieťa má nejaký problém, mám svoju hypotézu, ktorá však nestačí na určenie konkrétnej neuropsychologickej diagnózy. Práve k tomu je potrebný výsledok vyšetrení u neurológa.
Na základe profesionálnej neuropsychologickej diagnostiky je potom možné vypracovať individuálny korekčný plán podľa potrieb a ťažkostí každého dieťaťa. Predtým si však musím byť na sto percent istá, že napríklad dieťa nemá predispozíciu na vznik epileptických záchvatov či iné problémy, ktoré by program mohli zásadne ovplyvniť.
Takáto spolupráca s odborníkmi je na Ukrajine bežná. Od slovenských rodičov mám spätnú väzbu, že slovenskí psychológovia pacientov k neurológovi automaticky neposielajú.
Aké terapeutické metódy používate pri svojej práci?
Využívam neurotréningy, ktoré sú užitočné pre rôzne vekové kategórie. Na Slovensku už dva roky pracujem s deťmi aj so seniormi. Pre každú skupinu majú tieto metódy rôzny význam. U seniorov ide o podporu, zlepšenie a aktiváciu mozgovej činnosti a profylaktiku, teda prevenciu porúch a chorôb vyplývajúcich z veku.
Po štyridsiatke už u človeka nové nervové bunky - neuróny nevznikajú, ale stále sa vytvárajú nové neurónové spojenia a ich stimulácia podporuje aktiváciu mozgovej činnosti seniorov. Vhodné cvičenia majú tiež pozitívny vplyv v prípade prevencie pred ochoreniami ako je Alzheimerova choroba či demencia.

S takzvanými tréningami pamäti je vhodné začať okolo 55. piateho roku života. Pozitívne ovplyvňujú aj pscho-fyziologický a psycho-emocionálny stav.
V prípade detí sa využíva napríklad neurofitnes, ktorý je jedným z druhov neurotréningu. Podporuje zdravý rozvoj a vývin detí. Vo svojej praxi využívam balančné dosky, kynezioloické loptičky, neurocvičenia, techniky a neurogymnastiku.
Ide o vhodne zvolenú kombináciu pohybových aktivít a neuro-cvičení, ktoré deti vykonávajú v pokoji za stolom.
Čo sa snažíte neurotréningom dosiahnuť?