HORNÁ NITRA. Ľudia od nepamäti pili alkoholické nápoje a pivo malo medzi nimi dôležité miesto, pretože si ho vedeli vyrobiť sami a bolo dostupné pre všetkých.
Na našom území bola produkcia piva výsadou, ktorú udeľoval panovník. Jeho výroba bola nielen jednoduchá, ale prinášala aj značný finančný osoh všetkým šľachtickým panstvám v regióne.
Išlo o mimoriadne výnosný obchod, o čom svedčia záznamy zo 16. storočia, podľa ktorých sedemdesiat percent príjmov bojnického panstva tvorila práve produkcia a predaj alkoholických nápojov.
V článku sa dočítate
- Kde v regióne sa v minulosti varilo najviac piva,
- čím sa preslávil prievidzský pivovar,
- ktoré pivovary v okrese dodnes stoja,
- aké boli tienisté stránky výroby piva na Slovensku.
Pivo sa varilo aj predávalo doma
Technológia výroby piva je veľmi stará, archeológovia nachádzali stopy z kvaseného obilia v nádobách z doby kamennej. Pivo sa najskôr vyrábalo z obilia. Na to, že sa dá chmeliť, prišli ľudia až neskôr.
„Na území Slovenska sa s produkciou piva začalo v období pôsobenia Keltov a Germánov. Slovania, ktorí sem prišli v piatom storočí, už pivo poznali. V tom čase však išlo skôr o jačmennú polievku, v ktorej plával jačmeň a preto ju pili so slamkami,“ priblížil archivár Bojnického zámku Erik Kližan.
Prvá zmienka o varení piva na hornej Nitre je z roku 1274, kedy sa spomínal pivovar vo Veľkých Uherciach bez bližších okolností. Ďalšie zmienky sú nepriame, napríklad jedna z roku 1458 o tom, že dedičný richtár z Novák mal za každý vyčapovaný sud piva štyri denáre. Je otázne, či išlo o pivo v Novákoch dorobené alebo dovezené.

Konkrétne zmienky o pôsobení pivovarníkov v regióne nachádzame v šestnástom storočí.
V regióne sa varilo pivo najmä v Prievidzi, Bojniciach, Nitrianskom Pravne a Oslanoch, kde boli meštianske pivovary. Menšie zemepánske pivovary sa nachádzali napríklad v Tužine, Somorovej Vsi, Kamenci pod Vtáčnikom a Handlovej. Prevádzkovali ich zemepáni s vlastnými krčmami, z ktorých im plynuli príjmy.
„Pivo sa vyrábalo najmä pre miestnu spotrebu, to čo si páni vyprodukovali aj vyčapovali v miestnych krčmách. Dávali si záležať, aby dokázali pokryť spotrebu a pivo sa nedovážalo. Bolo nemysliteľné, aby sa napríklad v Novákoch pilo bojnické pivo,“ informoval Kližan.
Výnosný biznis
Prievidza dostala výsady slobodného kráľovského mesta v roku 1383 a s nimi aj právo otvoriť si pivovar. Prievidzský meštiansky pivovar produkoval najviac piva z regiónu a príjmy mesta z neho boli značné.
V Bojniciach bol pivovar pôvodne blízkosti zámku, začiatkom 19. storočia sa presťahoval do budovy dodnes známej ako pivár, ktorá sa nachádza na námestí. Pivovar v nej existoval do roku 1864, kedy pre neopatrnosť vznikol požiar a varenie piva sa tam skončilo.
Výroba a predaj piva boli lukratívne činnosti, z ktorých zemepánom plynuli značné sumy. Záznam z roku 1568 hovorí, že sedemdesiat percent príjmov bojnického panstva tvorila produkcia a predaj alkoholických nápojov.

„Aj keď výroba piva bola doménou zemepánov, do menších pivovarov, napríklad v Somorovej Vsi, si mohli priniesť vlastné suroviny aj poddaní a vyrobiť si z nich vlastné pivo. Z neho potom určité čiastky museli dať zemepánovi ako odplatu,“ vysvetlil Kližan.
Množstvo vyprodukovaného piva záviselo od kvality a dostupnosti surovín. Jačmeň si dopestoval každý sám, chmeľ sa pestoval v niekoľkých úrodných lokalitách, napríklad pri Oslanoch a v Prievidzi.
Aj v Bojniciach na mieste bývalých chmelníc je dodnes lokalita známa pod názvom Chmeliny. Pivovarníci z Nitrianskeho Pravna chmeľ nakupovali v Bojniciach.