Tento článok vznikol v spolupráci s osobnou fitnes trénerkou Michalou Šormanovou z Prievidze.
Ak máte otázky na trénerku, pošlite nám ich mailom na marina.gocova@petitpress.sk.
Ako profesionálna trénerka, výživová poradkyňa a koučka sa v mojej praxi často stretávam s rodičmi, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vrátane zdravia, pohybu a kvalitnej stravy. No v realite často narážajú na výzvy, keď deti odmietajú zeleninu, sedia hodiny pri obrazovkách a pohyb berú ako trest. Cestou k zmene nie je zákaz, ale príklad, prirodzenosť a postupnosť.

1. Buďme vzorom, nie diktátorom: Deti sa neučia z našich slov, ale zo správania. Ak chceme, aby jedli pestro, pohybovali sa a nevnímali zdravý životný štýl ako obmedzenie, musíme to žiť aj my. Spoločné varenie, pohyb ako zábava a pozitívny vzťah k telu sú cesta, ktorou môžeme ísť našim deťom príkladom.
2. Zdravšie jedlo bez nátlaku: Namiesto príkazov typu „zjedz tú zeleninu“, ponúknime deťom alternatívu, napríklad nachystajme farebný tanier, dajme výber z dvoch možností, zavolajme deti k účasti na príprave jedla. V stravovaní detí nefunguje extrémna kontrola, ale spolupráca. A majme na pamäti, ak je v domácnosti len zdravé jedlo, dieťa sa ho skôr či neskôr naučí vnímať ako normu.
3. Hýbme sa spolu, nie za trest: Pohyb má byť pre deti hrou, nie povinnosťou. Turistika, preliezky, tanec v obývačke či bicykel na ihrisku, to všetko sú formy prirodzenej aktivity. Základom je spájať pohyb s radosťou, nie s výkonom alebo trestom. Keď deti cítia podporu a nie tlak, rozvíja sa ich motivácia zvnútra.

4. Nehodnoťme telo, ale energiu a radosť: Z psychologického hľadiska je dôležité vyhýbať sa komentárom, ktoré môžu v dieťati nevedome budovať hanbu, nízke sebavedomie alebo negatívny vzťah k vlastnému telu a jedlu. Aj dobre mienené poznámky môžu zanechať dlhodobý vplyv.
Vyhnime sa vetám ako: „Ak to zješ, priberieš. Nejedz toľko, pozri sa na seba. Budeš tučný ako teta XY. Najedz sa, veď vyzeráš ako palička.“ Zamerajme sa radšej na to, ako sa deti cítia, koľko majú energie, ako zvládajú deň. Budujeme tak zdravý vzťah k telu, bez hanby a extrémov.
Nič sa nezmení zo dňa na deň. No každý spoločný obed, každý výlet namiesto tabletu, každá chvíľa aktívne strávená vonku vytvára návyk. Deti si neuchovajú slová, ale zážitky. Ak chceme, aby naše deti jedli lepšie a viac sa hýbali, začnime my – s rešpektom, láskavosťou a konzistentnosťou. To je základ dlhodobo udržateľnej zmeny.
