PRIEVIDZA. Bezpečnosť, vášeň, výkon aj ekologický prístup – to všetko sa stretlo počas Majstrovstiev Európy juniorov v bezmotorovom lietaní, ktoré uplynulé dni hostilo centrum hornej Nitry.
S ROMANOM LEPORISOM , prezidentom Aeroklubu Prievidza, sme sa rozprávali nielen o priebehu súťaže, ale aj o tom, čo obnáša výcvik pilota vetroňa a prečo je lietanie zážitkom, ktorý si vás získa navždy.

Majstrovstvá máte úspešne za sebou, ale priznajte – vystrašili vás v úvode tie veterné a upršané dni?
Veľmi nie. Sme piloti, meteorológia nám nie je cudzia a vieme zhodnotiť podmienky na let aj dva dni vopred. Je pravda, že hneď na začiatku súťaže udrela silná búrka, ktorá spôsobila štvordňovú pauzu. Našťastie však nespôsobila žiadne škody – ani v areáli, ani v kempe.
Na takýchto podujatiach, ako sú ME alebo MS, je stanovený maximálny počet letových dní – zvyčajne štrnásť. Aby bola súťaž uznaná, musia byť odlietané aspoň štyri platné letové disciplíny. My sme ich mali osem. Takže z tohto pohľadu hodnotíme preteky veľmi pozitívne.
Ako vlastne vyzeral taký bežný letový deň?
Každé ráno sme podľa predpovede počasia rozhodli, či sa disciplína uskutoční. Ak boli podmienky vhodné, staviteľ trate pripravil splniteľnú trasu. Tá zahŕňala štartovú pásku, niekoľko otočných bodov a cieľovú pásku.
Pre ilustráciu – pretekári odštartovali napríklad v Cigli, otočné body mali Terchovú, Kšinnú, Chabanec, Sklabinú, Vtáčnik a cieľ v Prievidzi. Táto konkrétna trať merala približne 330 km.
VII. ME juniorov v bezmotorovom lietaní
Klub trieda: 1. Lars Van Breemen (Holandsko), 2. Jan Šťastný (ČR), 3. Jens Kammerer (Nemecko)
Trieda Štandard: 1. Lukáš Kříž (ČR), 2. Clément de Pechy (Francúzsko), 3. Théo Napoleon (Francúzsko)
Pohár družstiev: 1. ČR, 2. Nemecko, 3. Francúzsko
Celkovo sa ME zúčastnilo 48 pilotov z 15 krajín.
A víťazom sa stal ten,kto?
Kto preletel trať najvyššou priemernou rýchlosťou. Podobne ako vo Formule 1, aj tu sa podľa výsledkov za každý súťažný deň prideľovali body. Majstrom sa stal ten, kto ich na konci súťaže nazbieral najviac.
Aké rýchlosti sa dajú dosiahnuť pri bezmotorovom lietaní?
Závisí to od počasia. Pri horších podmienkach sú rýchlosti nižšie, pri lepších vyššie. Pre zaujímavosť – v klubovej triede víťaz na trati dlhej 258 km dosiahol priemernú rýchlosť 114,23 km/h. V štandardnej triede na 354 km to bolo 118,18 km/h. Na to, že ide o juniorov vo veku 18–25 rokov, sú to veľmi slušné výkony. Takmer porovnateľné so seniorskou kategóriou.
Spomínali ste dobré podmienky na lietanie. Čo to znamená pre laikov?
Vetrone získavajú výšku krúžením v stúpavých prúdoch. Čím sú tieto prúdy silnejšie, tým rýchlejšie môžu letieť. Dobrými podmienkami nazývame prúdy so stúpaním 2,5–3 m/s. Vyššie hodnoty už znamenajú výborné podmienky.
ME boli podľa správ tlačových agentúr ekologické. Vleky ste vraj zabezpečovali domácimi lietadlami?
Áno, používali sme aktuálnu siedmu generáciu lietadiel Dynamic s novým motorom – vyrábajú sa v Prievidzi. Majú vysoký výkon, výbornú stúpavosť a pritom nízku spotrebu (20 l/h pri vlekaní vetroňa / čo predstavuje približne dva lietre paliva na jeden vlek) aj hlučnosť (59,8 dB). Sú tak výhodnejšie nielen ekonomicky, ale aj ekologicky.
Takéto dvojtýždňové preteky nie sú len o súťažení. Ako trávili letci voľný čas?
Po otváracom ceremoniáli sme im pripravili prehliadku Bojnického zámku. Počas neletových dní si mohli vybrať z bohatého programu – výlety na Vtáčnik, výstup na Kľak, návštevy múzeí, hradov, termálnych kúpalísk, ale aj výlety do Čičmian či Banskej Štiavnice. V hangári sme mali pripravený stolný tenis, biliard, stolný futbal a Xbox – predsa len išlo o juniorskú kategóriu.
Čo znamenalo hostenie ME pre samotný aeroklub?
Je to pre nás veľký míľnik a zviditeľnenie sa na európskej úrovni. Znamená to, že k nám môžu najbližšie roky prichádzať piloti z rôznych krajín na tréningové kempy. Už teraz sem pravidelne chodia Česi, Poliaci či Nemci a ostatné krajiny – a to nielen z aeroklubov, ale aj reprezentanti.

Konali sa takéto nadnárodné preteky u vás po prvý raz?
Nie, v roku 2019 sme hostili ME seniorov. V juniorskej kategórii však ide o premiéru v novodobej histórii Slovenska. O organizovanie sme žiadali už v roku 2021. Pridelenie súťaže schvaľuje medzinárodná organizácia FAI – podľa viacerých kritérií. Prípravy trvali približne rok a organizačný tím v tomto prípade tvorila prevažne mladá generácia nášho aeroklubu. Aj tým sme chceli ukázať, že vieme zorganizovať takýto event na vysokej úrovni. A podľa spätnej väzby sa nám to podarilo.
Kto môže pilotovať vetroň? Predpokladám, že je na to potrebný výcvik.
Áno, podobne ako pri šoférovaní auta. Výcvik podľa platných predpisov a schváleného výcvikového programu poskytuje aj náš aeroklub. Trvá štandardne dve sezóny – teda dva roky. Pri intenzívnom výcviku sa dá zvládnuť aj za polovicu.
Začíname náborom vo februári, nasleduje 80 hodín teórie a potom praktické lietanie – od apríla do októbra. Zahŕňa minimálne 50 štartov a 15 letových hodín – v praxi je to však vždy viac. Podmienkami sú minimálny vek uchádzača 15 rokov a úspešné absolvovanie zdravotnej prehliadky.
Je to finančne náročné?
Nie tak, ako by sa mohlo zdať. Ľudia si často myslia, že lietanie je len pre bohatých, ale bezmotorové lietanie je pomerne dostupné. Výcvik stojí do 2000 eur, kým motorový okolo 7000.
Bežných 100 hodín lietania vás vyjde približne na 1000 eur – čo je menej než náklady na hokej, tenis alebo golf.
A čo bezpečnosť?
Práve výcvik je zameraný na to, aby bol let bezpečný. Technika pilotáže nie je zložitá – dôležité je robiť správne rozhodnutia v správny čas. To je základom výcviku. Osobne sa vo vetroni cítim bezpečnejšie než za volantom auta.
Aké je lietanie vo vetroni v porovnaní s motorovým lietadlom?
Každý spôsob má niečo do seba. Motorové lietanie je krásne, ale let má presne určenú trajektóriu – štart, stúpanie, let, zostup, pristátie. Vo vetroni je to iné – letíte v súlade s prírodou, závisíte od počasia a môžete preletieť stovky kilometrov len pomocou energie slnka a vetra. A to je pre mňa fascinujúce.

