BOJNICE. Kamila Gordanová je vnučkou posledného kastelána grófa Jána Pálfiho na Bojnickom zámku. Jozef Kadvan mal na panstve dôležité postavenie, on aj jeho rodina sa v meste tešili vážnosti a úcte.
Patril k pánovým blízkym zamestnancom. Napriek tomu sa ním po smrti príbuzní nemohli pochváliť, pretože komunisti ho považovali za člena buržoázie, ktorou opovrhovali a jeho potomkom to dali aj pocítiť.
Odporučil ho panovníkov príbuzný
Jozef Kadvan, pochádzal zo Šale. Počas prezenčnej vojenskej služby sa stretol s Ándorom Pálfim, testamentárnym dedičom grófa Jána Pálfiho. V tom čase na zámku hľadali zamestnancov hovoriacich po maďarsky a gróf sa za Kadvana prihovoril.
V roku 1902 sa tak dostal do Bojníc a začal pracovať na bojnickom veľkostatku. O päť rokov neskôr sa stal kastelánom v službách posledného šľachtického majiteľa zámku, grófa Jána Pálfiho.
„Jeho úlohou bolo udržiavať zámok v poriadku a najímať ľudí na rôzne sezónne aj iné práce súvisiace s úpravami v zámku a jeho okolia. Zažil aj množstvo dôležitých návštev a vzácnych hostí, ktorí na zámku prespali,“ spomína vnučka Kamila Gordanová z Bojníc.
Kastelán s rodinou v tom čase býval priamo v zámku. Bol dôležitou postavou v šľachtickom sídle. Dohliadal na celú stavbu, bol akýmisi domovníkom. Mal na starosti všetko, čo sa v dome stalo, zodpovedal za to, aby bola zamknutá brána, aby bol poriadok na nádvoriach či upratané miestnosti.
Kasteláni boli väčšinou príslušníci nižšej šľachty, ktorí museli mať v prvom rade dôveru vlastníkov panstva, pretože patrili do okruhu blízkych zamestnancov.
Nezažila slávne snemy a jej vek legendy prehnali. Čo vieme o bojnickej lipe, je zväčša fikcia Čítajte Dodnes existuje dokument z roku 1907 o prijatí Jozefa Kadvana za kastelána. Píše sa v ňom, že mal na starosti údržbu zámku, zabezpečenie dodržiavania zákazu vstupu cudzím osobám či vysvietenie vchodu pod bránou každý deň od súmraku do desiatej hodiny večer. Podľa zmluvy chodil aj na poštu, vydával krmivo pre kone a zabezpečoval všetko, čo sa týkalo bezproblémového chodu na zámku.
Zaviazal sa tiež, že bude dohliadať na to, aby zvieratá dostali toľko krmiva, koľko majú dostať, aj že nahlási všetky nespravodlivosti, ktorých bude svedkom.
Dostával plat 90 korún mesačne, ročne mal nárok na jeden oblek, raz za štyri roky na klobúk, ktorý ale musel vrátiť v prípade, že na zámku ukončí pracovný pomer.
„S grófom Pálfim sa stretával počas jeho návštev Bojníc, dokonca mal predpísaný odev, husársku uniformu, ktorú v prítomnosti svojho pána musel nosiť. Tým vzdal úctu zamestnávateľovi, ktorý bol príslušníkom vysokej šľachtickej rodiny a nositeľom viacerých titulov, vyznamenaní a funkcií,“ informoval archivár Bojnického zámku Erik Kližan.
Nová šéfka Bojnického zámku avizuje zmeny. Ohrozené je aj najpopulárnejšie podujatie Čítajte Zo zámku prešiel do kúpeľov
Jozef Kadvan pracoval pre Jána Pálfiho do grófovej smrti v roku 1908, bol osobne prítomný a asistoval aj pri jeho pohrebe v krypte pod zámockou kaplnkou. Počas prvej svetovej vojny narukoval na front do tretieho jazdeckého pluku v Nových Zámkoch. Po vojne sa opäť vrátil do Bojníc.
V tom čase na Bojnický zámok chodievali dediči grófa Pálfiho, ktorí si odtiaľ odnášali, čo ich zaujímalo. Napadli grófov testament a o dedičstvo sa súdili so štátom. Kadvan vtedy sprevádzal návštevníkov čoraz prázdnejším zámokm. Rozprával im o živote Jána Pálfiho aj premene hradu na romantický zámok.
Na pozícii kastelána pôsobil až do roku 1932, keď mal päťdesiat rokov. Potom požiadal o uvoľnenie zo služby a išiel robiť dozorcu do blízkych kúpeľov, ktoré boli súčasťou bojnického veľkostatku. Zotrval v nich až do dôchodku.
