HORNÁ NITRA. V prípade mimoriadnej situácie je pripravenosť civilnej ochrany kľúčová. V regióne hornej Nitry sa však mnohé základné otázky aj po troch rokoch od začiatku vojny na Ukrajine stretávajú s odpoveďami, ktoré toho veľa neriešia.
Krytov je málo, polovica obcí nemá už ani sklady a v tých, ktoré ešte zostali je starý materiál.
V marci 2022 informoval odbor krízového riadenia Okresného úradu v Prievidzi, že v okrese máme celkovo 30 úkrytov, z toho 26 odolných a 6 plynotesných, s celkovou kapacitou pre 4586 ľudí, z toho pre obyvateľov je vyhradených 502 miest.
Z uvedených informácií teda logicky vyplývalo, že situácia bola v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva podhodnotená a že snahou kompetentných by malo byť veci do budúcna riešiť. Skutočnosť je však po troch rokoch iná.
Pritom zákon o civilnej ochrane nerieši len mimoriadne udalosti, ale aj možné teroristické útoky a jeho účelom je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami takýchto udalostí.
Namiesto krytov bytové domy
O odpoveď na otázku, čo sa v tejto oblasti urobilo za tri roky, koľko nových úkrytov sme vybudovali a pre aký počet obyvateľov sú určené sme požiadali ministerstvo vnútra.
Informovalo, že aktuálne pripravuje kompletnú pasportizáciu úkrytov, z ktorej bude jasne definovaný nielen stav ale aj odhad finančných prostriedkov, potrebných na ich obnovu. Tá bude závisieť od výšky pridelených finančných prostriedkov na jednotlivé roky.

„Čo sa týka budovania aj tu ministerstvo aktuálne pracuje na najlepšom možnom riešení, aby sa úkryty v budúcnosti budovali aktívnejšie a mohol sa v nich ukryť väčší počet obyvateľov,“ uviedol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Tlačový odbor ďalej upresnil, že v meste Prievidza je k dispozícii jedenásť úkrytov, v Novákoch je ich deväť, tri sú v Handlovej a Bojniciach nie je žiadny. Spolu je teda k dispozícii v štyroch našich mestách 23 krytov civilnej ochrany.
Ministerstvo sme požiadali aj o odpoveď na otázku akým spôsobom sa budú do týchto krytov vyberať ľudia a čo bude s tými, ktorí sa už nezmestia.
„Cieľom ministerstva je dobudovanie infraštruktúry odolných a plynotesných úkrytov s funkčnou výbavou a ochrannými prostriedkami. V súčasnosti mnoho bytových domov spĺňa základné kritériá jednoduchých, svojpomocne budovaných úkrytov,“ uviedlo.
Nechýbajú len kryty ale aj masky
Ministerstvo vnútra odpovedalo aj na otázku akým počtom ochranných prostriedkov, teda masiek a odevov civilná ochrana disponuje, v akej sú kvalite a či sa k nim dostane každý obyvateľ.
„Prostriedky individuálnej ochrany pre obyvateľstvo sú skladované v skladoch materiálu civilnej ochrany v obciach. Ministerstvo vnútra zároveň zdôrazňuje potrebu zvyšovania pripravenosti obyvateľov na mimoriadne udalosti, ktorej súčasťou je aj evakuačná a úkrytová batožina,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.

V Bystričanoch majú sklad civilnej ochrany v pivničných priestoroch obecného úradu. Podľa vyjadrenia starostu v ňom majú k dispozícii rôzne typy materiálu pre prípad krízovej situácie. Avšak tieto prostriedky sú staršieho charakteru, majú niekoľko desiatok rokov.
„Vzhľadom na počet obyvateľov obce je ale ich množstvo nepostačujúce. Nemáme toľko ochranných prostriedkov, koľko by sme reálne potrebovali. Situácia vo svete hovorí o tom, že by sme takéto veci mali mať, vrátane krytov. Mohlo by sa do týchto vecí viac investovať,“ uviedol Filip Lukáč, starosta obce Bystričany.
Polovica obcí v kraji nemá sklady
V obci Koš nemajú ani kryt ani sklad. Ľudovít Baláž, ktorý tu má civilnú ochranu na starosti a je zároveň odborným lektorom kraja v tejto oblasti potvrdil, že nie sú jedinou obcou, v ktorej bol sklad s materiálom civilnej ochrany zrušený.
„Týka sa to asi päťdesiatich percent obcí v celom kraji. Ide najmä o masky a filtre, z ktorých mnohé majú aj viac ako štyridsať rokov. Tie novšie desať až dvadsaťročné sa presúvali z rôznych podnikov. Keby bol problém s vojenským konfliktom, bude to určite riešiť armáda,“ dodal.

Podľa jeho slov je dnes civilná ochrana skôr orientovaná na poskytovanie pomoci v iných krízových situáciách, ktoré súvisia s prírodnými živlami a katastrofami s nimi spojenými. Pripraviť sa na čokoľvek iné by si vyžadovalo vysoké finančné nároky.
Ministerstva vnútra sme sa opýtali aj na to, ako sú v prípade ohrozenia riešené potraviny a pitná voda a či existujú sklady so zásobami na tento účel, v akých periódach sú obnovované a na aký počet obyvateľov sú dimenzované.
V zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii ministerstvu vnútra podľa vyjadrenia tlačového odboru kompetenčne nevyplýva vytvárať zásoby špecifických základných potravín a vody.
„Ministerstvo vnútra sa spolupodieľa na plánovaní požiadaviek v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky pre krízové situácie, ktorého správcom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,“ uviedol tlačový odbor.
Ako ďalej informoval, do jednotného informačného systému sú začlenené aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy a právnické osoby určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.
Oslovili sme aj ministerstvo hospodárstva, ktoré sa k téme doposiaľ nevyjadrilo.