KOŠ. Existujú vodné plochy, v ktorých je možné loviť ryby legálne aj bez toho, aby ste si kúpili rybársky lístok alebo boli napríklad členom slovenského rybárskeho zväzu.
V Koši pri Prievidzi sú dve takéto niekoľkohektárové jazerá.
Je na nich možný rybolov bez akýchkoľvek obmedzení, kontroly a zodpovednosti. Je to voda, na ktorej neplatia žiadne rybárske pravidlá, limity, doby hájenia, zákazy, príkazy ani určené spôsoby lovu. Na Slovensku takýchto vôd nie je veľa.
Neoficiálne vody mimo legislatívy
„Zákon o rybárstve vôbec nepočíta s tým, žeby existovali takéto vody bez právneho rámca. Rybárska stráž tam nemá oprávnenie, neexistuje žiaden hospodár ani dohľad nad stavom vôd a rýb,“ upozorňuje Tibor Dobiaš, odborník Slovenského rybárskeho zväzu Rady Žilina.
Tieto vody podľa neho zostávajú legálnou šedou zónou a ich existencia ohrozuje prírodné biotopy aj samotné rybárske hospodárenie, pretože zákon o rybárstve a všetko, čo s ním súvisí, sa vzťahuje výlučne na ministerstvom životného prostredia vyhlásené revíry.

„To znamená, že na takýchto miestach si ryby môže chytať a privlastňovať prakticky ktokoľvek, akokoľvek, v neobmedzenom množstve a bez akýchkoľvek dôsledkov, pokiaľ neloví chránené druhy, ktoré podliehajú zákonu o ochrane prírody a krajiny,“ doplnil.
Ako uviedol, na Slovensku existujú vodné plochy, ktoré neboli nikdy zaradené do rybárskeho systému. Môže ísť o opustené štrkoviská, bývalé ťažobné jamy či nádrže, ktoré sa po skončení ťažby stali vodnými útvarmi.
„Ak ministerstvo o takej vode nevie, nevytvorí z nej revír. A ak o to nepožiada žiadna organizácia, zväz, lesy, vojenské lesy, ostane právne v akomsi vákuu. Nikto ju nemonitoruje, neriadi, neochraňuje,“ hovorí Dobiaš.
Problém spočíva podľa neho v tom, že zákon s takouto situáciou ani nerátal. Predpokladalo sa, že všetky vodné plochy budú buď rybárskym revírom, alebo prejdú do režimu podnikania v osobitnom režime, čo je špecifická forma využívania rybárskeho práva vlastníkmi pôdy pod vodnou plochou.
Záujem zatiaľ neprejavil nikto
Aj tieto vodné plochy, tak ako mnohé iné v ich bezprostrednom okolí, vznikli dôsledkom poddolovania územia baňami a dlho sa nevedelo, či tu zostanú, alebo ich zasypú a terén vrátia do podoby spred ťažby.

„Z Banského zákona vyplýva Hornonitrianskym baniam povinnosť poddolované územie rekultivovať na ornú pôdu. To znamená mokrade zasypať a zabezpečiť ich využitie na poľnohospodárske účely,“ informovala hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková.
Poukázala však na to, že horná Nitra by naplnením litery zákona definitívne prišla o tieto vzácne biotopy, čo samozrejme bane nechcú.
Jazerá, na ktoré si ľudia zvykli chodiť chytať ryby aj bez povolenky, a robia tak už roky, nakoniec zostali bez akéhokoľvek zásahu.