HANDLOVÁ. Manželia Lenka a Michal Szőkeovci z Handlovej všetok svoj voľný čas venujú renovácii historických detských kočiarov. Niečo, čo začalo ako nevinná záľuba, prerástlo v nefalšovanú vášeň.
Zbierku, ktorá obsahuje stovku kočíkov z rôznych historických období, doteraz ukrývali vo svojom dome, nedávno sa ju rozhodli ukázať aj verejnosti. Na prvej výstave nimi zaplnili celú palubovku handlovskej športovej haly.
Je to nezmysel, hovoril
Lenka Szőkeová mala pre kočíky slabosť od malička. Rada spomína na to, ako v mladosti kočíkovala všetky deti na ulici. Ako dospelá túžila aspoň po jednom starodávnom prútenom kočíku, v akom sa vozili jej rodičia, keď boli deti. Z jedného je napokon sto, ktoré má doma, no s manželom ich zrenovovali už dvakrát viac.
Michal sa už tridsať rokov venuje veteránom. „Keď manželka prišla s nápadom, že chce kočík, najskôr som ju odhováral, že je to nezmysel,“ spomína.
Neskôr súhlasil a keď svoj prvý kočík zrenovovali, bol prekvapený, čo z neho dokázali urobiť.
Na dôchodcu tlačia vymáhači dlhov. Denne mu volajú, za tri stovky chcú už 16-tisíc eur Čítajte „Bol naozaj krásny, vtedy sa to vo mne zlomilo a obaja sme tomu podľahli. Tak vznikla naša zbierka. Teraz už žijeme hlavne pre naše kočíky,“ hovorí.
Najstarší je anglický kočík z roku 1920, no väčšinu ich zbierky tvoria československé Liberty, ktoré majú od osemdesiat do sto rokov. Majú aj švajčiarske či francúzske kočíky a tiež modely z deväťdesiatych rokov.
Zaplnili palubovku
Ich zbierka už obsahuje okolo stovky starých kočíkov, uskladnené ich majú doma v troch miestnostiach. Jedna z nich je takým malým múzeom, ktoré však nie je prístupné verejnosti.
Prvýkrát ich všetky naraz vystavili v handlovskej športovej hale a zaplnili nimi celú palubovku. „Keď som ich tam všetky videla, zamyslela som sa, že kde ich doma všetky mám. Na to sa ma, samozrejme, často pýtajú aj ľudia. Je ti kočíky zbožňujem a bolo úžasné ich vidieť pokope,“ vysvetlila.
Ak by si mala vybrať medzi moderným a starožitným kočíkom, má v tom jasno. „Tieto staré typy sú oveľa priestrannejšie, odpružené a deti v nich mali väčšie pohodlie,“ myslí si.
Kočíky na renováciu hľadajú cez inzeráty a na internete, dostávajú ich často v zúboženom stave. Všetky rozoberú, ostane len rám, ktorý je potrebné opieskovať, zbaviť náteru aj hrdze.
„Manžel poopravuje a vyrobí, čo je treba, kočík nalakuje a ja zabezpečím jeho čalúnenie. Celý proces premeny trvá približne mesiac,“ vysvetlila Lenka.
Nová šéfka Bojnického zámku avizuje zmeny. Ohrozené je aj najpopulárnejšie podujatie Čítajte Na jeden kočík treba klampiara, lakérnika aj čalúnnika. Je to podobné, ako pri renovácii veteránov, treba tam rovnaké znalosti a technické zručnosti.
„Radosť z dobre odvedenej práce je rovnaká a možno aj väčšia, pretože tie kočíky sú niečo osobné. Niečo, čo bolo v rodine desaťročia a vyrastalo v nich niekoľko generácií. Citové puto je tam veľmi výrazné,“ hovorí Michal.
Pre kočíky urobia čokoľvek
Pre získanie starých kočíkov sú manželia ochotní spraviť takmer čokoľvek.
„Uvažovala som už aj ,že si dám na auto megafón a budem chodiť po dedinách a vyhlasovať, že vykupujem kočíky.“
Podľa Lenky je na Slovensku ešte veľa starých kočíkov a bolo by dobré ich zachrániť pred skazou a ponechať pre budúce generácie.
Nosia im ich aj ľudia, ktorí ich nájdu napríklad na povale po starých rodičoch. Keď si po ne po renovácii prídu, často neveria, že je to ten istý kočík.
Radosť v tvárach tých, ktorým staré kočíky opravia, ich veľmi teší. Chodia k nim z celého Slovenska, ale aj z Česka.
„Je to niečo, čo ľudí spája, vytvára to dobrú energiu, vďaka kočíkom sme spoznali veľa skvelých ľudí,“ dodal Michal.
Nezažila slávne snemy a jej vek legendy prehnali. Čo vieme o bojnickej lipe, je zväčša fikcia Čítajte
