HORNÁ NITRA. Nájsť na Slovensku aspoň kúsok divokej prírody je už dnes mimoriadne ťažké. V prípade vodných plôch, ktoré by neprevalcovala civilizácia, je to takmer nemožné. Jazero Ťakov na hornej Nitre, ktoré sa vďaka bývalej činnosti baní neustále zväčšuje, je výnimkou.
Vodná plocha, ktorá najskôr zaliala bývalé koryto rieky, pohltila les a postupne sa rozliala až na polia, aby vytvorila neopakovateľnú scenériu divočiny, dnes láka predovšetkým extrémnych lovcov. Takých, ktorí si trúfajú na lov kapitálnych rýb aj v prekážkach.
Prečo rastú ryby spolu s jazerom
O množstvo prekážok v jazere medzi Prievidzou a Novákmi núdza skutočne nie je. Ktokoľvek sa tu rozhodne chytať ryby, s tým musí počítať. Dôvodov, prečo ich je tu stále dosť a prečo dorastajú do kapitálnych rozmerov, je ale oveľa viac.
Vodu a ryby v nej chráni nielen extrémne veľa prekážok v podobe popadaných stromov a konárov, potopených kríkov a vysokých trsov tráv, ale aj minimum miest na brehoch, z ktorých je možné chytať s istotou, že sa rybu podarí aj vytiahnuť.

Od roku 2018 obhospodarujú tento revír prievidzskí rybári v režime bez možnosti privlastnenia si úlovku, čo v praxi znamená, že všetky ulovené ryby sa musia vracať naspäť do jazera a môžu tak ďalej rásť. Rybári ho navyše aj pravidelne zarybňujú a strážia.
Vodná plocha vďaka teplému prítoku nezamŕza ani v chladnom období a jej teplota umožňuje rybám, aby prijímali potravu celoročne, bez zimnej prestávky, čo vysvetľuje ich maximálne prírastky a vynikajúcu kondíciu počas celého roka.
Dostať sa k tým najväčším si vyžaduje nielen kvalitné vybavenie, ale aj dostatok skúseností s lovom v takomto teréne. Aj v tejto vode platí, že čím väčšia ryba, tým skúsenejšia a zároveň ťažšie uloviteľná. Byť na tejto vode úspešný nedokáže každý.
Uspejú iba tí najskúsenejší
Ťahať z vody doslova rybu za rybou, aj keď všade vonku zúria horúčavy tej najvyššej kategórie, nedokáže každý rybár. Na Ťakove môžu vyhorieť aj tí najskúsenejší lovci. Stačí, ak podcenia čokoľvek, čo k chytaniu rýb v extrémne zarastenej vode patrí.
Simon Závadský z Popradu si prišiel túto vodu obzrieť spolu s priateľmi, aby nabral dostatok informácií o tom, ako na nej chytať.

„Je to tu až neskutočné. Príroda si tu urobila to, čo sama chcela. Odlišuje sa to od všetkého, čo som mal až doteraz možnosť vidieť na mnohých umelo vytvorených vodných plochách. Toto jazero je skutočná divočina a treba ho brať veľmi vážne,“ prezradil.
Pozorovateľom tu však nebol sám. Pavol Lihoň z Dolného Smokovca, rodák z Veľkého Slavkova tu už raz na rybách bol a vrátil sa sem opäť veľmi rád.
„Niečo takéto nie je možné nájsť nikde na Slovensku. Pre mňa je to tu mimoriadne zaujímavé vo všetkom. Je tu nádherná príroda, veľa vtáctva a čo sa týka rýb, tak to je niečo, čo musí človek zažiť na vlastnej koži, aby uveril. Doslova ryba za rybou a jedna väčšia od druhej,“ dodal.
Zdalo by sa, že akýkoľvek jemnejší spôsob chytania rýb tu nemá ani tú najmenšiu šancu. O opaku tohto tvrdenia presviedča už niekoľko rokov všetkých návštevníkov revíru domáci rybár, ktorý tu má odchytaných veľa dní a ešte viac rýb.

„Aj jemnejšia technika tu môže veľmi spoľahlivo bodovať. Stačí ju prispôsobiť miestnym podmienkam a niektoré veci posilniť. Podarilo sa mi ňou zdolať už aj kapra s hmotnosťou nad šestnásť kilogramov. V podstate ňou spoľahlivo lovím ryby nad desať kíl,“ prezradil Gabriel Németh starší z Čerenian.
Veľké ryby nie sú samozrejmosťou
Viac ako metrové šťuky a zubáče, dvojmetrové sumce a obrovské množstvo trofejných kaprov s hmotnosťou presahujúcou aj magickú hranicu tridsiatich kilogramov, nie sú na Slovensku samozrejmosťou. Za podobnými rybami cestujú rybári po celom svete.
V jazere Ťakov sa mohli do takýchto rozmerov zväčšiť nielen vďaka vhodným podmienkam na svoj rast, ale aj preto, že tu všetky ulovené ryby musia rybári po ulovení púšťať naspäť do vody. Vymoženosť, ktorú priniesla nová rybárska legislatíva, ale nie je samozrejmosťou všade.
História slovenského rybárstva bola totiž postavená na úplne opačnej teórii než ryby po ulovení púšťať. Pre väčšinu rybárov bolo rybacie mäso skôr prezentované ako vhodný doplnok výživy a spestrenia stravy. Aj z tohto dôvodu sú dnes jazerá ako Ťakov skutočnou raritou.

Tlak na to, aby sa mohli ryby brať aj z takýchto dobre zarybnených vôd, logicky narastá. Viacerí rybári majú obavu, že by podobný osud mohol postihnúť aj toto jazero. Do roku 2015 sa z neho už totiž ryby brali.
„Nie je to pravda, v žiadnom prípade sa tak nestane. Ani ja ako hospodár a ani výbor sme o tom vôbec neuvažovali,“ uviedol hlavný hospodár prievidzských rybárov Michal Pánis.
Keby totiž raz táto voda štatút lovu chyť a pusť stratila, postihol by ju rovnaký osud ako všetky rybárske revíry, na ktorých sa to už stalo. V priebehu niekoľkých týždňov by z nej zmizli takmer všetky ryby. Tie kapitálne ako prvé a potom aj všetky ostatné.