CIGEĽ. Umenie niekedy vzniká aj tam, kde by ste ho najmenej čakali. Ona ho tvorí medzi motorkami jej syna v garáži. Tam si rozkladá plátno, na ktoré neprenáša len farby, ale aj vrstvy zážitkov, nevyslovených emócií a osobného príbehu.
V jej svete nemusia byť farby realistické, ani tváre dokonale vyvážené. Môžu vyčnievať z plátna, byť z iného materiálu, zhmotnené do podoby, ktorá je viac intuitívna než akademická. A práve v tom tkvie sila jej tvorby.
KATARÍNA DONIČOVÁ z Cigľa pri Prievidzi nie je umelkyňa, ktorá presedí celý deň v ateliéri. Popri rodine, bežných povinnostiach a dynamickom živote nachádza čas aj na tvorbu 3D obrazov.
Nedizajnuje len objekty, ale vytvára zrkadlá pre emócie, spomienky a sny. A keď si nie ste istí, či je to ešte obraz, alebo už niečo viac, pravdepodobne sa pozeráte na jej prácu.
O tajnom svete a svojej druhej planéte, na ktorú občas odlieta, aby sa mohla vrátiť späť a ukázať nám kúsok z jej sveta prezradila viac v rozhovore.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kto ju priviedol k tvorbe,
- Prečo je extrovert aj introvert zároveň,
- Čo ju okrem dizajnovania ešte fascinuje.
Čomu sa v tvorbe venujete?
Nie som klasický výtvarník. Dizajnujem. Keď niekto povie, že pekne maľujem, tak sa pousmejem. Nie preto, že by som sa tomu bránila, ale preto, že v tom, čo robím, je viac ako len maľovanie. Dizajnujem plátna, figuríny, pracujem s materiálom, textúrou alebo len s priestorom. Je to kombinácia techniky, intuície a emócie. A niekedy aj improvizácie medzi synovými motorkami.
Dizajn figurín (zdroj: Archív autorky)Kde tvoríte?
V garáži. Naozaj. Pomenovala som to Garážoteliér. Zdieľam ho so synom a jeho motorkami, ktoré občas viac opravuje ako na nich jazdí. On je niekedy na nervy zo mňa, ja zo zvyškov benzínu. Ale je to náš priestor, kde sa navzájom tolerujeme. Najradšej robím večer, keď sa všetko doma utíši. Je to moja forma meditácie. Mojím snom je mať vlastný ateliér, ktorý si už začínam budovať na úrovni fantázie.
Tvorí v "Garážoateliéri" (zdroj: Milan Gross)Bolo niečo, čo vás k tvorbe od začiatku ťahalo?
Určite prostredie doma. Mamina bola a aj je mimoriadne kreatívna, aj keď sa tomu nevenovala profesionálne. Vyrábala darčeky, maľovala, šila, jednoducho stále niečo tvorila. Asi od nej som pochytila tú radosť z toho, že vlastnými rukami niečo vzniká. A aj keď som sa kedysi hlásila na výtvarnú školu či módne návrhárstvo a nevydalo to, túžba tvoriť nezmizla. Len teda si chvíľu počkala na tú správnu chvíľu.
Dcéru po úraze lieči plstením. Staré remeslo jej v malej dielni rozhýbalo ruky a potešilo myseľ Čítajte Čo vás k tvorbe vrátilo?
Zlom nastal vtedy ešte v spoločnej práci, kedy ma manžel požiadal, aby som pripravila niečo výnimočné na medzinárodnú konferenciu. Chcel niečo, čo rozbije tú formálnu štruktúru a tak vznikol nápad, že tematicky nadizajnujem výkladné figuríny. Bol to impulz, ktorý mi ukázal, že môžem spojiť tvorivosť s inými svetmi, aj takými, ktoré by to od umenia možno ani nečakali. Na vysvetlenie len toľko, že manžel sa venuje bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Dizajn figurín (zdroj: Archív autorky)Figuríny sú výrazným prvkom vašej tvorby. Ale rovnako aj 3D tváre na obrazoch. Ako vznikol tento prvok?
Bola som vždy vizuálne založená, ale nešla som cestou realistickej kresby. Namiesto toho som si našla vlastnú techniku. Používam špeciálnu modelovaciu hmotu, ktorú tvarujem za tepla. Vytváram tak tváre, ktoré doslova vystupujú z obrazu. Je to reakcia na potrebu vyjadriť, že to nie je len plošné. Tvár ako symbol človeka, ako emócia, ktorú niekedy nedokážeme povedať slovami.
Skúšali ste aj iné techniky?
Áno. V súvislosti s potrebou môjho 3D vyjadrenia, som si vyskúšala prácu s hlinou. Bavilo ma to, ale v momente keď som začala glazovať, som sa cítila veľmi neistá. Asi vzhľadom na to, že glazúrovacie farby naberajú skutočný odtieň až po vypálení. Ja potrebujem veľmi živé pigmenty, dynamiku, expresiu. Glazúra mi prišla ako nepredvídateľný filter, ktorý mi bral možnosti vidieť farby v reálnom čase. Tak som sa vrátila k tomu, čo mi je najbližšie, k vrstveniu farieb, textúr a občas aj trochu netradičných materiálov.
Z malej garáže do veľkého sveta posiela skvosty, ktoré očarili prezidentov, aj michelinských kuchárov Čítajte Aký ste typ človeka, ste extrovert alebo introvert?
Narodila som sa v znamení rýb, takže som prirodzene empatická a voči svetu aj ľuďom občas až príliš otvorená. Približne päť dní v týždni sa považujem za extroverta lebo je pre mňa fajn stretávať sa s ľuďmi, rozprávať sa, nasávať nové podnety. Ale ako ryba mnohé z tých podnetov, ktoré intenzívne zažívam aj filtrujem cez seba. A práve preto zvyčajne zvyšné dva dni sa potrebujem trocha stíšiť, stiahnuť sa do seba a dobiť si baterky. Aby som potom mohla opäť rozdávať energiu.
