Dedina ako jedna z tisíc ide do dobrodružstva. Stavia tribúnu, má slovenskú raritu

LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Na Slovensku je 2 747 dedín a v novej sezóne budú len tri patriť do profesionálneho futbalu. K Podbrezovej a Malženiciam na lukratívny zoznam pribudne Lehota pod Vtáčnikom.

Ešte v roku 2017 hrala iba okresnú šiestu ligu. Od leta si „strihne“ druhú. Hoci nemá ani štyritisíc obyvateľov, nastúpi proti bývalým prvoligovým baštám ako Banská Bystrica či Petržalka.

„Bude to dobrodružstvo, ale je to výsledkom osemročnej práce klubu, čiže žiadny úlet,“ usmieva sa PETER PERNIŠ, predseda OFK Baník, vicemajstra tretej ligy, ktorý si historický postup vydrel cez penalty v baráži so Sninou.

Vo veľkom interview sa rozhovoril o senzačnom úspechu a jeho lídroch, koncepcii rozvíjajúceho sa klubu i prípravách na druhú ligu.

Lehota pod Vtáčnikom bude hrať druhú ligu. Znie vám to uveriteľne?

Skôr neuveriteľne. Na rovinu, kto s tým rátal, keď sme pred siedmimi rokmi šli do lehotského futbalu? Nikto.

Do uplynulej sezóny sme vstúpili len s cieľom zachrániť sa v tretej lige. Vzali by sme aj stred tabuľky. Keď sme boli po jeseni prví, na teambuildingu na chate v Gápli sme si povedali, že ak to udržíme, bude veselo. Teraz teda máme čo robiť (úsmev).

Čo vám ako prvé skrslo v hlave, keď Matthew Yakubu v baráži vo Zvolene proti Snine chytil rozhodujúcu penaltu?

Bola to úplná fantázia. Nechcelo sa mi tomu veriť. Slzy sa mi tlačili do očí. Videl som plakať môjho 12-ročného syna, ktorý ako prvý pribehol za Yakubum.

Mládežníci z klubu sa tešili spolu s áčkarmi. Svedčí to o skvelom duchu v celom klube. Sme výborná partia. V Lehote dávno nebol takýto parádny kolektív. Chalani si navzájom prajú, vznikla správna chémia.

Lehota pod Vtáčnikom si postup do druhej ligy vydrela v baráži proti Snine. (zdroj: Facebook TIPOS III. liga)

Ste ako na horskej dráhe emócií. Treťoligové zlato vám ušlo aj napriek tomu, že tri kolá pred koncom ste boli prví o štyri body. Teraz sa tešíte z postupu z baráže. Zamáva to človekom?

Z rôznych dôvodov sme nezvládli zápas na pôde Hamšíkovej akadémie. Jedným z nich bola obrovská maródka hráčov v posledných štyroch kolách vrátane baráže.

Nasledoval duel s Častkovcami, ktoré sa zachraňovali a u nás podali vynikajúci a obetavý výkon. Dlho som nevidel taký kvalitný zápas. Remíza 1:1 bola zaslúžená.

V Malackách sa už prejavila únava. Keď sme prehrávali o tri góly a zistili, že Sereď vyhráva polčas 3:0, prestriedali sme a level ostražitosti opadol. Sezónu sme dohrávali s viacerými zraneniami.

Po sklamaní nastala eufória. Postup z baráže je o to cennejší, že sme ho dosiahli s dvoma hráčmi z béčka. Mišo Benčat prišiel na otočku z Nemecka, kde pracuje. Hral bez tréningu. Pomohol nám s Malackami i potom proti Snine. Bol jeden z prvých ťahúňov novodobej éry, kedysi klubu aj zháňal dresy. Podobne sa v baráži obetoval tiež Vlado Kováč.

Ako hodnotíte sezónu z futbalovej stránky? Ktoré výkony, zápasy či hráči vo vás zanechali najväčšiu pečať?

Klamal by som, keby som povedal, že som všetky duely videl úplne detailne. Na zápasoch sa musíme obracať. My, funkcionári, aj čapujeme pivo, grilujeme a po zápasoch zbierame smeti. Sme stále iba dedina, nehráme sa na to, čo nie sme.

Zážitkom boli remízy s Interom Bratislava a Častkovcami. Boli to skvelé stretnutia. A, samozrejme, najväčšiu váhu má postup z baráže.

Ak ide o hráčov, obdiv patrí úplne všetkým. Perfektne zvládli celú 32-kolovú sezónu tretej ligy, hrávalo sa aj v stredy, čo nebolo jednoduché. Moja srdcovka je „Majky“ Štrbák, ako kapitán s veľkým pokojom držal obranu, v baráži doslova vygumoval bývalého reprezentanta Erika Pačindu. Do neskutočnej formy sa rozohral aj Samo Stovička.

ROZHOVOR S TRÉNEROM DUŠANOM ORAVCOM ROZHOVOR S TRÉNEROM DUŠANOM ORAVCOM Z tretej ligy do druhej: Lehota prežila skúšku charakteru Čítajte 

Ruku na srdce, keď ste klub ťahali zo štvrtej najvyššej súťaže, bola cieľom druhá liga?

Pôvodne sme chceli iba vzchopiť futbal v Lehote pod Vtáčnikom. Najmä k nemu pritiahnuť deti. Z ani nie tridsiatky mládežníkov ich dnes máme vyše stošesťdesiat.

Naše talenty sa dostávajú aj do reprezentácií Západoslovenského futbalového zväzu. Hráme „dvojičkové“ tretie ligy žiakov i dorastencov. S kategóriami U13 i U15 by nám pristal postup do druhej ligy, čo by celému regiónu vnuklo nové možnosti.

Na základnej škole v obci od nového školského roka otvárame športové triedy. Budú zamerané na všeobecnú športovú prípravu, veľký priestor dostane aj futbal, čiže snažíme sa rozvíjať aj do budúcna dúfajúc nových hráčov pre A-mužstvo.

Bolo kľúčové, že pred šiestimi rokmi sme sa trafili do správnych ľudí. Pritiahli sme manažéra klubu Mareka Grolmusa a manažéra mládeže Antona Hvojníka. V klube pracujú dodnes.

Do akej miery nesie druholigový postup pečať predošlého trénera Igora Slezáka?

Nesporne nás posunul z amatérskeho režimu do poloprofesionálneho. Je to odborník a dobrý tréner.

Nahradil ho jeho doterajší asistent Dušan Oravec a predviedol skvelú prácu. Sadol si s asistentom Braňom Obžerom, navzájom sa dopĺňajú. Sme radi, že realizačný tím v súčasnom zložení pokračuje aj do druholigovej sezóny. Uvedomujeme si však, že do takejto náročnej súťaže ho musíme ešte rozšíriť.

Ako si spomínate na začiatky súčasnej postupovej éry? Čo bolo najťažšie nastaviť?

Pritiahnuť kvalitných trénerov, infikovať celý klub chuťou do futbalu a presvedčiť ľudí, že naša cesta je správna. Výsledky hovoria, že sme to zvládli.

Postup do druhej ligy využijeme ako impulz na to, aby sme mládežníkom ešte viac zlepšili podmienky. Profesionálna súťaž v Lehote je pre nich nová motivácia. Už teraz boli súčasťou širšieho kádra dvaja-traja dorastenci a chceme, aby ich bolo viac.

Úspešné obdobie si užívame. Máme stopercentných fanúšikov a maximálnu podporu obce na čele so starostom Mgr. Michalom Ďurejem, PhD.

Močenok, Báč, Kysucký Lieskovec, Borčice... Slovenský futbal si pamätá mnoho dedín, ktoré rýchlo vyleteli do profesionálneho futbalu, no potom strmo spadli. Čím sa Lehota pod Vtáčnikom podľa vás odlišuje od týchto osudov?